Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Hosťom Vedeckého podcastu SAV špeciál bol Dominik Želinský zo Sociologického ústavu SAVV, v. v. i.

Špeciálny podcast SAV o parlamentných voľbách a aktuálnom stave spoločnosti

22. 9. 2023 | videné 694-krát

Vedecký podcast SAV sa vo svojej najnovšej špeciálovej epizóde venuje nielen blížiacim sa voľbám do Národnej rady SR, ale aj aktuálnemu stavu slovenskej spoločnosti. Zároveň načrtáva niektoré procesy, ktoré rezonujú vo verejnosti. So sociológom Dominikom Želinským, samostatným vedeckým pracovníkom Sociologického ústavu SAV, v. v. i., ktorý v závere poradí, ako sa rozhodovať v blížiacich sa voľbách, sa rozprávala moderátorka Soňa G. Lutherová.

Dominik Želinský sa vo svojej vedeckej práci venuje najmä problematike sebaprezentácie a charizmy v politike. Pôsobil v Dánsku, Veľkej Británii, bol aj na študijnom pobyte v Univerzite v Yale.

Sledovaniu aktuálneho politického diania sa podľa vlastných slov venuje viac, ako by mal. „Prežívam to veľmi intenzívne aj vzhľadom na to, že pravidelne píšem komentáre do médií,“ hovorí a dodáva, že z pohľadu jeho výskumov ho v poslednom čase najviac zaujal moment, keď sme čakali, či Zuzana Čaputová ohlási svoju kandidatúru. Popisuje, prečo to bolo zaujímavé najmä z vedeckého hľadiska.

Momentálnu spoločensko-politickú situáciu – výsledky prieskumov, podliehanie konšpiráciám, hoaxom, neznášanlivosť, polarizáciu spoločnosti atď., – vníma Dominik Želinský veľmi kriticky. „Slovensko je krajinou s relatívne vysokým podielom vidieckeho obyvateľstva, ktoré je tradične konzervatívnejšie, ale nemali by sme to redukovať na príbeh zaostalej spoločnosti,“ osvetľuje. Podľa neho by sme sa mali viac sústrediť na tip záujmov týchto ľudí, ktorých považujeme za ´konzervatívnych´ či ´zaostalých´ a na to, prečo ľudia volia extrém. „Požiadavky týchto ľudí pritom môžu byť absolútne legitímne a nemusia súvisieť len s hodnotovou orientáciou,“ zdôrazňuje a podrobne to zdôvodňuje. Podľa neho to nie je len problém Slovenska, a súvisí s viacerými udalosťami posledných rokov.

Po roku 2020 Slovensko prešlo veľmi ťažkou spoločensku-politickou situáciou, keď sme boli zapojení v ťažkých globálnych krízach, popisuje sociológ a konkretizuje ich. „Ukázalo sa, že aj v súvislosti s nie perfektným politickým zvládnutím týchto kríz existujú v našej spoločnosti pnutia pri riešení týchto kríz,“ konštatuje D. Želinský. Potvrdilo sa, že takmer žiadna časť spoločnosti sa necítila reprezentovaná v politickom priestore a všetci začali hľadať, prečo to tak je. „Problém tohto príbehu je však aj to, že nám hovorí, že my sme nikdy neurobili nič zlé. My sme moderní a zvyšok spoločnosti má problém sám so sebou...“ popisuje vedec. Dodáva, že takýto názor nemá pre spoločnosť žiaden pozitívny efekt a načrtáva alternatívy. Nemali by sme zabúdať, že sme súčasťou globálnych procesov, ktoré Slovensko ovplyvňujú.

Dominik Želinský sa vo svojich výskumoch venuje aj analýze charizmy politických lídrov a ich pôsobením na iné politické elity. Výrazným príkladom súčasnosti je ukrajinský prezident Volodymir Zelenskyj, na ktorom svoj výskum ilustruje a objasňuje, čo ním chcel dokázať a ako sa napríklad Zelenského popularita odrazila aj na správaní iných lídrov a krivke ich popularity. Vedec sa tiež rozhovoril aj o emóciách v súvislosti s charizmatickým lídrom – hneve aj láske. „Ľudí v súčasnosti priťahuje hnev,“ zdôraznil a dodal, že zároveň majú strach.

Posledných 20 rokov sme tu mali vlnu silných protestov, ktoré zahýbali politickým prostredím, reaguje tiež sociológ na názory o politickej pasivite a apatii Slovákov a menuje protimečiarovské vystúpenia, ale napríklad aj protesty za samostatnú Slovenskú republiku, protesty Gorila atď. „Realisticky teda vychádza, že slovenská spoločnosť sa vedela postaviť za rôzne typy záujmov či hodnôt,“ hodnotí a zmieni sa tiež o probléme emocionality slovenskej spoločnosti. Uvedie, čím to možno vysvetliť.

Ideologická radikalizácia, ktorá na Slovensku prebieha, je podľa D. Želinského spôsobená aj tým, že o každého voliča bojujú dve až tri strany. „A bojuje sa tým, že politik povie niečo, o čom budú noviny mimoriadne rady písať,“ hovorí vedec a povie aj, aká je úloha sociálnych vedcov a vedkýň v tomto procese. „Dnes je veda často veľmi špecializovaná, preto majú niektoré mytologické príbehy veľký úspech. Existuje veľký dopyt po tom, aby nám veda povedala, čo sa deje v neistom svete otrasenom systémom kríz. Na to však neexistuje čiastočná odpoveď, a to je veľký problém,“ vysvetľuje v závere sociológ, ktorý píše básne. V nich vyjadruje, „čo je zaujímavé a nevypovedané“.

Na záver dá hosť odporúčanie, ako voliť. Jednou z podmienok pre výber je „voliť strany, ktoré nešíria nenávisť voči iným skupinám, nemobilizujú naše negatívne emócie k negatívnym spoločenským cieľom a tie, ktoré dokážu vybudovať politické štruktúry“.

Epizódu sme nahrávali začiatkom septembra. Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Dominikom Želinským si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky

 

Súvisiace články