Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Vedecký podcast SAV štartuje 4. sezónu špeciálom o klimatickej zmene

Vedecký podcast SAV štartuje 4. sezónu špeciálom o klimatickej zmene

8. 9. 2023 | videné 503-krát

Slovenská akadémia vied (SAV) v lete predstavila druhý diel populárno-náučnej publikácie Zmena klímy, zameranej na súčasné vedecké poznatky o tomto fenoméne očami spoločenských vied. Pri tejto príležitosti prijala pozvanie do podcastu spoluautorka publikácie Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i., a Jakub Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie CSPV SAV, v. v. i. Epizódu moderoval Peter Boháč. 

Prírodné vedy sú v oblasti zmeny klímy absolútne kľúčové, lebo popisujú reálne procesy, ktoré sa pri nej dejú, no jej súčasťou je hlavne ľudská činnosť. „Ak teda hovoríme o zmene klímy, hovoríme o jej následkoch v dôsledku ľudskej činnosti. Človek a spoločnosť je kľúčovou zložkou tohto problému,“ vysvetľuje J. Šrol, ktorý sa ako psychológ zaujíma najmä o to, ako ľudia vnímajú problém zmeny klímy a ako sa správajú. Dušana Dokupilová sa zameriava na dáta a dôsledky, aké má klimatická zmena na ekonomiku či ľudí. „Pripravujeme klimatické modely a zaoberáme sa tým, čo by sme mali urobiť, aby dôsledky zmeny boli nižšie,“ načrtáva svoje zameranie prognostička

V spoločnosti stále existuje množstvo ľudí, ktorí popierajú klimatickú zmenu a úlohu ľudstva, a považujú ju za nejaký prirodzený mechanizmus, ktorý v prírode nastáva. „Podľa sociologického výskumu o postojoch ku klimatickej kríze na Slovensku väčšina ľudí síce považuje zmenu klímy za dôležitý problém, no stále je tu 15 – 20 percent ľudí, ktorí tento problém spochybňujú alebo popierajú,“ hovorí J. Šrol a približuje tieto prieskumy a ich výsledky. Klimatická zmena však napriek tomu stále nie je bežnou spoločenskou témou – dokonca ani v čase prebiehajúcej politickej kampane. Vedci to zdôvodňujú najmä tým, že na Slovensku chýba reálna diskusia o klimatickej zmene aj na politickej úrovni. „A ak, tak v úplne inom kontexte – napríklad s nejakými ´nariadeniami z Bruselu´, čo hneď evokuje niečo negatívne,“ približuje pohľady politikov na klimatickú krízu a ich rozporuplné správanie, keď hovoria o kríze ako o závažnom probléme a čo reálne robia.

Dušana Dokupilová tiež vysvetlila, ako vznikajú komplexné analýzy a čo všetko je za zháňaním vstupných dát. „Je to veľmi zaujímavá, no veľmi bolestivá práca, pretože k mnohých dátam je veľmi ťažké dostať sa,“ popisuje prognostička. Podľa analýz, s ktorými pracujú, sú podľa nej odhady na najbližších 10 až 15 rokov veľmi presné.

Jednou z príčin popieraní klimatickej zmeny je podľa psychológa J. Šrola aj psychologická vzdialenosť klimatickej zmeny a objasňuje tento pojem. „Problémy súvisiace so zmenami klímy vnímajú ľudia na Slovensku ako niečo veľmi vzdialené, čo bude v budúcnosti a čo postihne hlavne iné časti sveta, “ podotýka psychológ a ďalej popisuje spochybňovanie klimatickej zmeny na Slovensku.

D. Dokupilová tiež priblížila pohľad Európskej únie a aj Slovenska na dosiahnutie uhlíkovej neutrality. „Môžeme aj vieme ju dosiahnuť, no podmienkou je zmena nášho správania, zvyklostí a prístupov,“ poukazuje prognostička a svoje tvrdenie následne zdôvodňuje. V súvislosti s rozvojovými krajinami sa vedci zmienia aj o klimatickej spravodlivosti. „Téma klimatickej zmeny je globálny problém,“ zdôrazňuje J. Šrol. „Podstatné tiež je, aby sme zmenili prístup merania emisie skleníkových vplyvov – nemerajme ich tam, kde sa vyrobia, ale kde sa spotrebujú,“ upozorňuje D. Dokupilová. Uhlíková daň je teda zrejme správna vec, i keď kontroverzná, no možno ňou dosiahnuť klimatickú spravodlivosť, zhodli sa vedci a dali aj konkrétne príklady.

V podcaste odborníci aj rozobrali, čo konkrétne môže urobiť bežný občan pre zabránenie klimatickej krízy. V tejto súvislosti D. Dokupilová upozorňuje aj na dôležitosť parlamentných volieb, a aj regionálnych. J. Šrol zasa vyzdvihol význam komunít. Poskytol tiež „návod“, ako pozitívne motivovať ľudí k zodpovednejšiemu správaniu. „Veľmi účinným prostriedkom je vzdelávanie detí,“ podčiarkla D. Dokupilová.  

Ako v závere uviedol psychológ Jakub Šrol, pri výskume sa vedci často u ľudí stretávajú s klimatickou úzkosťou. Sú to emócie, ktoré prežívajú – pocity viny a hanby, že ku klimatickej kríze vôbec došlo.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Dušanou Dokupilovou a Jakubom Šrolom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

Link na model Ako sa zmenia emisie skleníkových plynov/spotrebe energie v hospodárstve

 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky

 

Súvisiace články