Aktuality

V rámci pripomínania si osemdesiatročnej práce Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV ústav zverejňuje na svojej špeciálnej podstránke príspevky, ktoré ilustrujú rôznorodú prácu jazykovedcov. V najnovšom rozhovore s Katarínou Ballekovou a Miloslavom Smatanom z Dialektologického oddelenia JÚĽŠ SAV, v. v. i., sa venujú nárečiam ako „dedičstvu po starých rodičov“.

V rozhovore pre Magazín spravodajského portálu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky TERAZ.sk jazykovedci spomínajú odlišnú lexiku napríklad pri rozličných sortách ovocia, zeleniny, liečivých rastlín či chorôb. „Vyšla štúdia, ktorá zachytáva vyše 30 podôb, ako sa na Slovensku povie egreš, v Čičmanoch sa napríklad povie egreš nádrbelka, čo je pekné expresívne slovo," uvádza príklady dialektológ Miloslav Smatana.

Zhodujú sa tiež v tom, že nárečové odlišnosti nie sú len v pomenovaní rôznych predmetov, jedál a podobne, ale sú aj v pomenovaní rodinných príslušníkov a vzťahov. „V súčasnosti je v slovenčine tendencia zjednodušovať. Švagrovské vzťahy však boli v slovnej zásobe veľmi odlišné, boli kadejakí dever, zolva, zolvica, fáš, potom ujček, ujčiná, dnes je všetko ujo, teta alebo ešte strýko, stryná. Tie z okrajových častí slovnej zásoby až zanikajú alebo sa na ne zabúda a nie sú poznané,“ približuje K. Balleková.

Spoznať bližšie prácu JÚĽŠ SAV môžete aj na YouTube kanáli Slovenského národného korpusu, ako aj na facebookovej stránke ústavu.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto a video: JÚĽŠ SAV, v. v. i