Aktuality

Slováci a Slovenky na prelome apríla a mája 2023 považovali za najdiskriminovanejšie skupiny Rómov a LGBTI+ ľudí. Diskrimináciu voči rôznym skupinám osôb vnímali ako rozšírenú najmä voliči PS a SaS a mladší respondenti a respondentky. V porovnaní s rokom 2019 sa Slováci a Slovenky zdajú citlivejší voči diskriminácii a vo väčšej miere uznávajú, že tieto skupiny sú na Slovensku diskriminované.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV, v. v. i., a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Od marca 2020 zrealizovali sedemnásť rozsiahlych zisťovaní a tri menšie, špeciálne zisťovania.

Sedemnásta vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila v období od 27. apríla 2023 do 9. mája 2023. V čase zberu údajov bola témou kauza exministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana a prezidentka ohlásila vznik úradníckej vlády.

Rómovia a Rómky sú považovaní za najviac diskriminovanú skupinu ľudí na Slovensku

V porovnaní s novembrom 2022 realizátori projektu zaznamenali mierny pokles vo vnímanej miere rozšírenosti jednotlivých foriem diskriminácie. Rovnako ako v novembri 2022 aj na prelome apríla a mája 2023 respondenti za najrozšírenejšiu formu diskriminácie označili diskrimináciu na základe príslušnosti k rómskej minorite (61,9 %), po nej nasledovala diskriminácia na základe sexuálnej orientácie (54,2 %). Približne 52 percent respondentov považovalo za rozšírenú diskrimináciu voči transrodovým osobám, zatiaľ čo podľa tretiny oslovených sa tento typ diskriminácie vyskytuje sporadicky. Takmer polovica respondentov považovala za rozšírenú aj diskrimináciu na základe farby pleti. Naopak diskrimináciu na základe rodu považovalo za rozšírenú necelých 40 percent respondentov, pričom medzi nimi prevažovali ženy (42 %) nad mužmi (36 %). Za najmenej rozšírenú bola považovaná diskriminácia na základe náboženstva alebo vierovyznania. Len približne tretina respondentov ju označila za rozšírený jav, zatiaľ čo asi 58 percent ju označilo za zriedkavú.

„V dátach možnosť pozorovať značný posun v citlivosti Slovákov a Sloveniek voči diskriminácii oproti roku 2019, keď tie isté otázky položil špeciálny Eurobarometer. Pred štyrmi rokmi len 41 percent respondentov považovalo diskrimináciu Rómov a Rómok za rozšírenú (oproti 50 %, ktorí ju považovali za zriedkavú). Ešte zásadnejší posun nastal v prípade vnímania LGBTI+ ľudí, keď rozšírenosť diskriminácie gejov a lesieb v roku 2019 vnímala iba štvrtina respondentov a diskrimináciu voči transrodovým ľuďom považovala za rozšírenú iba pätina respondentov,“ komentuje Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i.

„Neprekvapí, že respondenti považujú za najviac rozšírenú diskrimináciu tých skupín ľudí, ktoré sú najviac tematizované vo verejnom diskurze na Slovensku, ako sú napr. Rómovia, LGBTI+ ľudia a transrodoví ľudia. K diskriminácii posledne menovaných sa však nedokázalo vyjadriť až 16 percent respondentov,“ dodáva Tomáš Prošek z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i.

V dátach realizátori projektu identifikovali vekové rozdiely vo vnímaní rôznych foriem diskriminácie. Všeobecne platí, že najmladšia veková kategória (respondenti vo veku do 29 rokov) prejavila vyššiu citlivosť voči existencii rôznych foriem diskriminácie na Slovensku, pričom vnímanie diskriminácie ako rozšírenej klesá s rastúcim vekom respondentov. Výrazné vekové rozdiely sme identifikovali aj vo vnímaní diskriminácie voči transrodovým osobám a osobám s menšinovou sexuálnou orientáciou. Zatiaľ čo najmladší respondenti v 68 percentách, resp. 74 percentách prípadov pociťujú prítomnosť diskriminácie týchto minoritných skupín, iba 38 percent, resp. 41 percent šesťdesiatnikov vníma tieto formy diskriminácie ako rozšírené. Len diskrimináciu rómskej menšiny považovala viac ako polovica respondentov vo všetkých vekových kategóriách za viac rozšírenú než zriedkavú.

Ak sa pozrieme na vnímanie diskriminácie z perspektívy volebných preferencií respondentov, voči diskriminácii na základe sexuálnej orientácie (SO), transrodovosti (TR), farby pleti (FP), etnického pôvodu (EP) a rómskej príslušnosti (RP) sú najcitlivejší voliči Progresívneho Slovenska (SO: 81,5 %, TR: 76,9 %, FP: 65,7 %, EP: 65,7 %, RP: 79,6 %). Naopak, voliči REPUBLIKY (SO: 33,3 %, TR: 38,9 %, FP: 33,3 %, EP: 30,6 %, RP: 45,8 %) a SMERU-SD (SO: 36,7 %, TR: 33,1 %, FP: 36,0 %, EP: 33,1 %, RP: 50,4 %) považujú diskrimináciu spomínaných skupín ľudí za menej rozšírený jav.

„Voči rôznym formám diskriminácie sú najcitlivejší najmladší respondenti a voliči PS a SaS. Naopak, za najmenej rozšírenú ju považujú voliči tých politických strán, ktoré sa dlhodobo vyhraňujú voči rôznym formám inakosti a posilňujú pocit realistickej alebo symbolickej hrozby u svojich voličov,“ uzatvára Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i.

Použité výskumy sú reprezentatívne pre online populáciu Slovenska.

Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke projektu Ako sa máte Slovensko?

Spracovala: Michaela Lukovičová, agentúra Seesame

Foto: TASR/Daniel Stehlík