Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Hosťom špeciálneho Vedeckého podcastu SAV bol odborník na dejiny SAV, historik Adam Hudek z Historického ústavu SAV, v. v. i.

Vyšiel Vedecký podcast SAV špeciál o dejinách akadémie

16. 6. 2023 | videné 592-krát

SAV, dnes moderná vedecká inštitúcia, si v tomto roku pripomína 70 rokov od svojho založenia, počas ktorých prekonala množstvo míľnikov a historických okamihov. V špeciálnom vedeckom podcaste SAV sa moderátorka Soňa G. Lutherová rozprávala s historikom Adamom Hudekom, ktorý je spolu s Dušanom Kováčom autorom novej publikácie Dejiny Slovenskej akadémie vied zachytávajúcej dramatický zápas o vedecké poznanie.

Vzniku SAV predchádzali snahy slovenských vzdelancov mnoho rokov pred samotným vznikom. Adam Hudek spolu s dobovým kontextom tieto snahy skonkretizoval a bližšie popísal. Osobitnú kapitolu tvorilo založenie SAVU – Slovenskej akadémie vied a umení. Jedným z jej protektorom (v čase slovenského štátu) bol Jozef Tiso a historik priblíži, ako tento kontext ovplyvnil samotnú činnosť inštitúcie. „Politické zásahy boli minimálne, Tiso aj vláda mali iné problémy, ako študovať, čo robí akadémia,“ vysvetľuje A. Hudek.

Po komunistickom prevrate v roku 1948 vládnuca strana deklarovala, že chce pri budovaní socialistickej spoločnosti „vysoko ideologickú vedeckú inštitúciu“. Historik objasňuje, čo to v praxi znamenalo – všetko vedecké bádanie malo byť postavené na marxizme-leninizme. Z tejto idey mala vychádzať celá socialistická veda, popisuje historik a pridáva aj podrobnosti. Dodáva, že SAV, rovnako ako Československá akadémia vied mali byť kópiami sovietskej akadémie vied, a SAV národných akadémií. „Treba zdôrazniť, že SAV naozaj fungovala ako vrcholná vedecká inštitúcia Slovenska, pričom na rozdiel od SAVU mala prírodovedné a technické vedy, ktoré napredovali,“ vysvetľuje postupne celý proces A. Hudek a aj zdôvodňuje, prečo to tak bolo.

V podcaste sa historik zmieni aj o vzájomnom vzťahu medzi Československou akadémiou a SAV, ktorý sa postupne menil. „Existencii viac-menej autonómnej SAV výrazne pomohla existencia SAVU,“ dodáva A. Hudek. „Až do pádu komunizmu bola SAV síce formálne súčasťou ČSAV, v realite však bola do značnej miery samostatná a mohla si sama určovať priority.“

Adam Hudek vysvetlí aj vzťah SAV k režimu v súvislosti s ideologickým tlakom v jednotlivých desaťročiach komunistického režimu. „Často boli vedecké kritériá viac brané do úvahy ako ideologické,“ prízvukuje vedec, no zároveň pridáva, že aj toto sa menilo. „Kyvadlo sa výrazne premenilo najmä počas normalizácie.“ Osobitne vyzdvihuje „zlaté šesťdesiate“, keď vzniklo veľa významných prác aj celoeurópskeho významu a menuje konkrétne výsledky, ako aj známe vedecké mená. Vzápätí však prišlo obdobie normalizácie a kádrovanie, ktoré vedec popisuje. „Ťažko sa zisťuje, aké boli reálne nálady v SAV, normalizačnému aparátu sa vtedy každopádne podarilo umlčať vedeckú komunitu,“ konštatuje a opäť konkretizuje dobovú náladu.

Predrevolučné, osemdesiate roky opäť priniesli podľa historika náznaky zmeny, keď sa opäť začal dávať dôraz na kvalitu vedeckého výskumu. „Zároveň sa začali ´pestovať´ vedy, ktoré mali režimu pomôcť vízii socialistického Československa – sociologický, prognostický odbor – a v nich ľudia, ktorí robili vedu bez ohľadu na očakávania ideologického rázu,“ objasňuje historik.

Revolučné obdobie znamenalo pre slovenskú vedeckú obec pripojenie sa k obrodnému hnutiu. Historik menuje ľudí z prostredia SAV, ktoré stáli pri zrode nežnej revolúcie a popisuje aj ďalšie zmeny, ktoré v tomto období nastali. Hodnotí ďalej aj éru vlády Vladimíra Mečiara a fungovanie slovenskej vedy v tomto období. „V tomto čase začala pre akútny nedostatok peňazí výrazne zaostávať,“ vysvetľuje a konkretizuje ataky Mečiarovej vlády voči SAV. Podľa historika odvtedy, a teda ani počas ďalších vlád vlastne neprišlo k zmene v systéme financovania a doteraz je Slovensko vo financovaní vedy a výskumu na chvoste Európy. O to viac vystupuje do popredia snaha využívať alternatívne zdroje financovania, napr. štrukturálnych fondov, upozorňuje historik.

Posledné desaťročie v histórii SAV charakterizuje ako veľmi vyčerpávajúce, najmä z hľadiska „boja“ o transformáciu, ale je to aj obdobie rozvoja SAV. „Napriek všetkým problémom je SAV súčasťou európskeho akademického priestoru, transformácia sa podarila a mohla by akadémiu nasmerovať k vedeckým výsledkom na globálnej alebo európskej úrovni. SAV je, žiaľ, stále závislá od rozmarov aktuálnej parlamentnej väčšiny, stále chýba dlhodobý plán, čo by sa očakávalo od slovenskej vedy a chýba plán financovania slovenskej vedy.“

V závere podcastu sa historik zmienil aj o prítomnosti žien v SAV, najmä vo vedúcich funkciách. V súčasnosti sa zdá, že tento problém je vyriešený – keďže SAV má množstvo žien na riaditeľských postoch. Adam Hudek však spomenie aj významné ženy z histórie, za ktorými je unikátna vedecká práca.

„SAV sa počas jej existencie podarilo odrážať snahy o jej absolútnu ideologizáciu, podarilo sa vytvoriť ústavy, ktoré reálne fungovali a robili špičkovýs výskum a zaplniť výskum pracovníkmi, ktorí výskum chceli robiť. To všetko sa jej podarilo docieliť napriek tomu, že bola založená v čase doznievajúceho stalinizmu a na základe sovietskeho vzoru,“ zhrňuje historik Adam Hudek, pre ktorého bola práca na dejinách SAV prácou na dejinách slovenskej vedy. „A vlastne o tom, ako SAV pomohla tomuto štátu dostať sa z agrárnej krajiny na úroveň byť pomerne vyrovnaným členom štátov Európskej únie.“

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Adamom Hudekom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky

Súvisiace články