Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Zuzana Beňušková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i., prednášala na tému Jarné sviatky a obyčaje – prečo nie sú všade rovnaké?

Ľudové tradície, ktoré spájajú spoločenstvá

23. 5. 2023 | videné 404-krát

Cyklus popularizačných prednášok Slovenskej akadémie vied Vivat Scientia!/Nech žije veda! už po štvrtýkrát zavítal do Lučenca. V utorok 25. apríla 2023 o 17.00 hod. sa v priestoroch Radnice Mestského múzea predstavila profesorka Zuzana Beňušková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i., ktorá prednášala na tému Jarné sviatky a obyčaje – prečo nie sú všade rovnaké?

V dopoludňajších hodinách využili prítomnosť vedkyne už tradične študenti a študentky Gymnázia B. S. Timravy a podvečer si našla cestu do sály radnice aj široká verejnosť.

V úvode prednášky prof. Beňušková predstavila históriu ústavu etnológie a sociálnej antropológie a výskum jeho pracovníkov v súčasnosti. „Je pravda, že etnológovia sú trošku ´slniečkari´. Vyplýva to z toho, že chceme byť empatickí voči ľuďom a chceme ich pochopiť,“ ozrejmuje Zuzana Beňušková. Vo svojom výskume sa venuje premenám tradičných obyčají a osobitostiam regionálnej kultúry Slovenska. Publikuje aj v oblasti výskumu mesta, národnostných menšín či  vizuálnej antropológie. Spolupracuje s filmovými festivalmi Etnofilm Čadca a Folklór a tradície alebo s Geografickým ústavom SAV, v. v. i., na projekte SUB-KIK Suburbanizácia – komunita, identita a každodennosť.

V ďalšej časti prednášky sa už venovala samotným jarným obyčajom, ako sú fašiangy, Veľká noc a Turíce, ktoré majú pohyblivé termíny. Zaujímavým aktuálnym výskumom prof. Beňuškovej sú fašiangy a „vynášanie Moreny“ v obci Chľaba. Chľaba je historicky aj kultúrne prepojená s maďarskou obcou Ipolydamásd. „Od roku 1990 fašiangy slávia obce spoločne. Dôležitú úlohu zohrával most cez rieku Ipeľ, ktorý spájal obe obce od 19. storočia. V roku 2000 ho však vzala veľká voda,“ dopĺňa Zuzana Beňušková. Obyvatelia si cez sviatky obliekali strašidelné masky, ktoré slúžili na to, aby ich druhí nespoznali. Na križovatkách maškary zakladali oheň a tancovali okolo neho. Most po čase obnovili a cez fašiangy sa v sprievode objavili svorne aj starostovia oboch obcí. Slovenská strana si na most doviezla figurínu báby Márišky a maďarská v rakvičke figurínu Tobiáša. Následne ich sprievod spoločne hodil zapálené do vôd Ipľa.

Stretnutie obyvateľov dvoch spriatelených obcí na oboch stranách slovensko-maďarskej hranice, prelínanie účinkovania oficiálnych autorít verejného života, bizarných masiek a ničenie dvoch handrových figurín je práve vďaka komickosti celej situácie ukážkou symbolickej sily tradičných rituálov, ktoré dokážu spojiť ľudí v rámci dvoch vidieckych spoločenstiev.

V diskusii sa diváci pýtali na ďalšie špecifické tradície a zvyky počas našich sviatkov. Publikum okrem jedinečných tradícií zaujal aj obrazový materiál, ktorý pani Beňušková počas prednášky premietala.

Záznam prednášky je dostupný pod textom.

Fotogaléria z podujatia

 

Spracoval: Martin Bystriansky

Video: autor

Foto: Katarína Gáliková

 

Súvisiace články