Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Hosťom 55. epizódy Vedeckého podcastu SAV bol Richard Imrich z Ústavu klinického a translačného výskumu Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i.

Vyšla 55. epizóda Vedeckého podcastu SAV

5. 5. 2023 | videné 595-krát

Hosťom 55. epizódy Vedeckého podcastu SAV bol Richard Imrich z Ústavu klinického a translačného výskumu Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i. Vo svojej vedeckej práci sa zaoberá najmä klinickým výskumom neuroendokrinoimunitných interakcií, reumatických ochorení a inzulínovej rezistencie organizmu. Za výskum liečby alkaptonúrie, známej ako choroba čiernych kostí, získal ocenenie Krištáľové krídlo. Je spoluzakladateľom hudobnej skupiny Nylon Union, pôsobí v nej ako spevák, textár a gitarista.

Cesta k jeho povolaniu – lekára-výskumníka – bola pomerne priama. Po gymnáziu sa rozhodol pre medicínu – tam sa však na prvý raz nedostal, začal študovať na prírodovedeckej fakulte, kam sa pohodlne dostal bez prijímačiek. Po dvoch rokoch však zistil, že to celkom nie je ono – a predsa len túži po bielom plášti. Napokon skončil medicínu. Odtiaľ sa rozhodol pre prácu v SAV v klinickom výskume.

Richard Imrich dnes pôsobí ako vedúci oddelenia klinického výskumu v BMC SAV, v. v. i., preto hneď na úvod vysvetlí, aký je rozdiel medzi klinickým a základným výskumom, ktorý na pôde SAV prevažuje. „Pracujeme s človekom, priamo so živým organizmom a pacientom ako takým,“ zdôrazní a vysvetlí, ako si vyberá témy pre svoj výskum. Smerovanie jeho výskumu sa formovalo historicky, hovorí a dodá, že zároveň sleduje aktuálne trendy, kam by mala jeho výskumná práca smerovať.

Čerstvý držiteľ Krištáľového krídla za medicínu v podcaste popísal, ako sa venuje vede. „V našom klinickom výskume máme trochu iný prístup ako v ´v bežnej´ vede, pracujeme na dlhšie časové obdobia. Je to podmienené aj počtom pacientov, ktorých musíme ´zozbierať´, počtom vyšetrení... To všetko trvá oveľa dlhšie ako laboratórny výskumy,“ osvetľuje vedec. Na začiatku je vždy prvotná idea, problém, v ideálnom prípade sa získa grant, neskôr sa získavajú pacienti, vyhodnocujú sa vzorky či fyziologické dáta... Celý proces trvá podľa R. Imrich zhruba štyri až päť rokov a rozhovorí sa ďalej o výskumnom procese vrátane konkrétnej práce s pacientmi.

Richard Imrich bližšie ozrejmí aj výskum, ktorému sa primárne venuje – výskum neuroendokrinoimunitných interakcií, t. j. ako hormóny vplývajú na imunitný systém a naopak. Skonkretizuje, akými chorobám sa zaoberal a zaoberá. Popíše napríklad, ako sa telo vyrovnáva so stresom. Zosumarizuje faktory, ktoré napokon vedú ku klinickému prelomeniu bariéry medzi imunitným systémom a vlastným organizmom. „Zhruba 20- až 30-percentný podiel na vzniku autoimunitných ochorení má genetika,“ podčiarkuje vedec. V tejto súvislosti sa dotkol aj génového inžinierstva a jeho úlohy v budúcom vývoji chorôb.

Richard Imrich sa tiež venuje patofyziologickým mechanizmom navodzujúcim inzulínovú rezistenciu pri pacientoch so sklerózou multiplex. V podcaste vysvetľuje, aký je súvis medzi týmto ochorením a cukrovkou.

Richard Imrich získal ocenenie Krištáľové krídlo za vývoj nového lieku nitizinon ako účinnej a bezpečnej liečby pre ľudí s dedičným genetickým ochorením alkaptonúria („choroba čiernych kostí“). vedec chorobu v podcaste podrobnejšie popisuje, rovnako aj spôsob klinického testovania tohto lieku. Slovensko patrí medzi krajiny s najčastejším výskytom spomínaného ochorenia – podľa R. Imricha evidujeme vyše 200 pacientov s alkaptonúriou. „Aj preto pri testovaní lieku bola viac ako polovica pacientov od nás,“ hovorí vedec a dopĺňa, ako sa celý proces testovania lieku uskutočňoval – od prvej klinickej skúšky po jeho „objavenie sa na pultoch“.  

Lekár-vedec sa rozhovorí aj o svojom trojročnom pôsobení v agentúre v USA, „v medicínskej NASA“ – v National Institute of Neurological Disorders and Stroke, National Institutes of Health v Bethesde a porovnáva výskum v týchto inštitúciách a na Slovensku. Načrtol, čo by sa zo skúseností a pôsobenia v USA mohlo aplikovať aj u nás. Za najelementárnejší rozdiel, ktorý by sa mal a mohol zmeniť, považuje R. Imrich financovanie vedy. Uvedie aj svoje dôvody, prečo sa vrátil na Slovensko.

Richard Imrich verí v ľudské predné mozgy. „Mám utkvelú predstavu, že sa v evolúcii vyvinuli preto, aby sme naše ľudské pokolenie zachovali čo najdlhšie a najefektívnejšie. A hoci ľudstvo zákony fyziky skôr či neskôr dobehnú, záleží len na nás, aby sme náš život a život našich detí zabezpečili čo najlepší,“ vyznáva sa zo svojej „viery“.

Vedec spomenie aj svoju hudobnú kariéru so skupinou Nylon Union. „Momentálne už naživo nekoncertujeme, no v rokoch 2001 – 2003 sme mávali aj koncertné šnúry,“ pousmeje sa. So skupinou sa dostali dokonca aj do rebríčka BBC. Vedec však dodáva, že hudobnému biznisu by sa nevedel venovať a hlavne by sa ňou ťažko dalo uživiť. Na záver sa však zmieni o prepojení vedy a hudby vo svojom živote, hoci len pri ilustrácii albumov, a o jedinom slovenskom texte – Rotácia ticha – vytvoreným aj pomocou umelej inteligencie. „Strach, že nás nahradí pri vedeckej práci však nemám. Musíme sa s ňou naučiť žiť,“ dodáva.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Richardom Imrichom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky

 

Súvisiace články