Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Sviatky majú byť najmä o stretnutiach. Z Dúbravského veľkonočného jarmoku pred domom kultúry Dúbravka v piatok 31. marca 2023 v Bratislave

Veľká noc je predovšetkým príležitosťou na stretnutia

4. 4. 2023 | videné 498-krát

Pri slávení Veľkej noci na Slovensku dnes nie sú najdôležitejšie náboženské a duchovné prvky, ale spoločenský kontakt a rodinné stretnutia. Aj tieto poznatky prináša v najnovšej pripravovanej štúdii etnologička Katarína Popelková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. Vo svojej práci sa opiera o výsledky online prieskumu, ktorý uskutočnila v apríli 2020, teda v období prvej vlny pandémie ochorenia COVID-19 poznačenej prísnymi opatreniami a obmedzením pohybu obyvateľstva.

V roku 2020 pandémia zásadným spôsobom zmenila charakter veľkonočných sviatkov. Prežívanie štyroch voľných dní obyvatelia Slovenska museli prispôsobiť uzavretému priestoru svojich obydlí. Zdravotné ohrozenie a sociálna izolácia im znemožnili dodržať napríklad zvyky navštevovať vzdialených príbuzných, prežívať spoločne sviatočné chvíle a prijímať hostí, ktoré sú spojené s konzumom. Veľká noc tak prestala byť príležitosťou na prejavenie spoločenskej prestíže. Pandemické podmienky u jednotlivcov posilnili využívanie veľkonočného pracovného voľna na aktivity nesúvisiace s tradíciou sviatku, napríklad pobyt a športovanie v prírode, úpravy a prestavby obydlia, práce v záhrade, čím sa výrazne posilnil svetský význam tohto sviatku.

„V rodinách vznikali nové individuálne spôsoby osláv, tradičné pondelkové obchôdzky spojené so šibačkou či polievaním žien a dievčat vystriedalo sledovanie televízie, čítanie či hranie spoločenských hier. Niektorí ľudia tento čas využili aj na prácu či štúdium. Nakupovalo sa tiež menej potravín a čokoládových sladkostí pre deti. Nebolo možné prezentovať sa bohatosťou pohostenia ani uprataným a sviatočne upraveným obydlím,“ vysvetľuje Katarína Popelková z ÚESA SAV, v. v. i.

Etnologička a odborníčka na sviatky poukazuje aj na rozmanitosť spôsobov, ktorými sa ľudia počas Veľkej noci v roku 2020 spájali. Dôležitú úlohu v tomto období zohrali moderné technológie.

Digitálna komunikácia priniesla nové podoby veľkonočných zvykov, napríklad virtuálne šibanie a oblievanie starých mám ich vnukmi alebo posielanie obrázkov detských kresieb a ručných prác elektronickou poštou namiesto veľkonočných vinšov. Technika síce umožnila videorozhovory na diaľku a sprostredkovala reakcie blízkych, no nedokázala nahradiť osobný kontakt s blízkymi, spoločné prípravy a oslavy v skupinách príbuzných alebo priateľov. Prežívanie sviatku tak oslabovali chýbajúce dotyky a objatia,“ zdôrazňuje vedkyňa.

Novinkou v náboženskej sviatkovej praxi bola možnosť zúčastňovať sa na online prenosoch náboženských rituálov. Kresťania ju pružne zapracovali do priebehu sviatočných dní, uvítali aj ušetrenie času obvykle stráveného cestovaním do kostola. Bez možnosti kontaktu s ostatnými veriacimi, napríklad stretnutiami pri kostole počas požehnávaní veľkonočných jedál, však často nedokázali nastoliť obvyklú, celistvú atmosféru prežívania sviatku.

Respondenti priznávali počas sledovania prenosov veľkonočných obradov prázdnotu a osamelosť. Bez kontaktu s komunitou sa cítili sami, dokonca mali pocit, ´akoby Veľká noc ani nebola´. Dôvodom je skutočnosť, že náboženské komunitné vzťahy mnohí ľudia na Slovensku vnímajú rovnako ako vzťahy založené na rodinných zväzkoch a sviatok vítajú ako príležitosť na živý spoločenský kontakt,“ dodáva odborníčka.

Napriek tomu, že pri zákaze stretávať sa a opúšťať svoje bydlisko mohli ľudia využívať elektronickú komunikáciu a sledovať viaceré druhy online prenosov, v spôsobe slávenia Veľkej noci sa javí osobný kontakt ako nenahraditeľný.

 

Spracovala: Katarína Gáliková

Foto: TASR/Pavel Neubauer

 

 

 

 

 

Súvisiace články