Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ivana Hostová referuje o básnickej zbierke Ivana Štrpku Hermovská chôdza

V súčasnej prozaickej tvorbe sa prelína dokumentaristika a beletria

30. 3. 2023 | zhliadnuté 356-krát

Literárna veda sa venuje nielen rekonštruovaniu literárnej histórie, no rovnako intenzívne ju zaujíma aj čerstvá literárna produkcia reagujúca na aktuálne problémy doby. Na stretnutí Literárnokritická reflexia slovenskej literatúry 2022, ktoré sa uskutočnilo 28. marca 2023, premýšľali a diskutovali vedci a vedkyne z Ústavu slovenskej literatúry SAV, v. v. i., a Katolíckej univerzity v Ružomberku o najlepších knihách prózy a poézie minulého roka, zaujímali ich však všeobecnejšie tendencie súčasnej literárnej tvorby a širší kultúrny kontext ich vzniku.

Z príspevkov venovaných próze sa ukázalo, že výraznou charakteristikou súčasnej tvorby je prelínanie dokumentaristiky a beletrie. Podnetom pre napísanie románu či umeleckej reportáže boli historické udalosti (bombardovanie Nových Zámkov v knihe Mareka Hudeca Uzol alebo projekt Interhelpo v knihe Lukáša Onderčanina Utópia v Leninovej záhrade), konkrétne historické osobnosti (Alžbeta Gwerková-Göllnerová v knihe Anny Gruskovej Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej, Sándor Petőfi v knihe Jakuba Juhásza PS), prepletené dejiny regiónov (Malé Karpaty v knihe Jána Púčeka a Kristíny Mičovej Karpaty! Potulky po skutočnej i vymyslenej krajine, východné Slovensko v knihe Emílie Sičákovej Beblavej Korene) alebo rodinné histórie (v knihe Beáty Balogovej Kornélie alebo Slávky Liptákovej Krajina matiek). Hľadanie historickej pravdy však nie je v týchto knihách jediným zámerom autorov a autoriek: v každej knihe je výrazne prítomný autorský subjekt, ktorý v rozličnej miere a podobe prezentuje svoj vzťah k téme, spochybňuje možnosť jednoznačnej interpretácie udalostí, prostredníctvom historických postáv hľadá sám seba, využíva písanie ako terapiu. Zdá sa, že rozprávanie príbehov nikdy neprestane byť spôsobom, akým sa vyrovnávame s osobnými aj spoločenskými traumami.

Predmetom literárnokritických úvah sa stali aj čerstvé knihy poézie: zbierky Ivana Štrpku Hermovská chôdza, Mirky Ábelovej Dom a Ľuboslava Adamuščina Tiché veci. Pozornosť si však zaslúžila aj tzv. pandemická poézia, ktorou autori a autorky spracúvali svoje zážitky z tohto náročného, no z istého uhlu pohľadu aj umelecky podnetného obdobia. Ukázalo sa, že široké spektrum prístupov k tejto téme v podstate zrkadlí rôznorodé hlasy ozývajúce sa vo verejných i súkromných priestoroch: od chápania pandémie ako božieho trestu vyzývajúceho ľudstvo k pokore cez volanie po návrate civilizácie späť k prírode alebo poukazovanie na sprisahanie elít až po ironické komentovanie ľudských neduhov, ktoré tu vždy boli, no v čase pandémie sa vyjavili akosi zreteľnejšie.

 

Text a foto: Eva Palkovičová, ÚSlL SAV, v. v. i.

Súvisiace články