Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Sonda BepiColombo s aktívnymi iónovými motormi pri Merkúre. Voľné zorné polia aparatúr PICAM a MIPA umožnili záznam unikátnych dát z jeho južnej magnetosféry. Kredit: ESA

Sonda ESA BepiColombo úspešná aj na „polceste“ k Merkúru

28. 3. 2023 | videné 849-krát

Medziplanetárna sonda ESA BepiColombo odštartovala k Merkúru ešte v októbri 2018 a hlavné výskumné úlohy ju čakajú až v decembri 2025, keď „zaparkuje“ na orbite okolo tejto planéty. Polcesta k Merkúru je iba časová, nie však vzdialenostná, pretože už teraz sa sonda k planéte opakovane približuje a jej vedecké aparatúry už prinášajú prvé unikátne výsledky.

Problém, prečo sonda ešte nevie pri Merkúre zaparkovať, súvisí so zákonmi nebeskej mechaniky a obmedzenými energetickými zdrojmi pre medziplanetárne lety. Keďže sonda vyštartovala zo zemskej orbity, ktorá je od Slnka ďalej ako orbita Merkúru, na ceste k tejto planéte je urýchľovaná slnečnou gravitáciou, takže v podstate „padá“ k Slnku a ak by nebola priebežne brzdená, nabrala by príliš vysokú rýchlosť. Napriek brzdeniu chemickými a jedinečnými iónovými motormi a pomocou gravitačných asistencií pri blízkych preletoch okolo Zeme, Venuše aj samotného Merkúru, sonda ešte stále popri ňom prelietava príliš rýchlo, aby sa dokázala gravitačne zachytiť na jeho orbite. Zatiaľ sonda využila jednu gravitačnú asistenciu od Zeme, dve od Venuše a dve od samotného Merkúru, od ktorého bude potrebovať ešte štyri ďalšie. Výpočty, podľa ktorých sonda s využitím gravitačných asistencií na Merkúr v súčasnosti optimálne letí, uskutočnil taliansky vedec Giuseppe „Bepi“ Colombo, na ktorého počesť je sonda pomenovaná.

Sonda BepiColombo v hodnote viac ako dve miliardy eur pozostáva z troch častí: európskeho planetárneho orbitera MPO, japonského magnetosférického orbitera MMO (Mio) a z transferového modulu MTM, ktorý zabezpečuje pohon a manévre chemickými a iónovými motormi. Nie všetky vedecké aparatúry však môžu aktívne pracovať už teraz, keďže senzory niektorých zatiaľ blokuje transferový modul. Medzi „šťastlivcov“ s voľným zorným poľom patrí aj iónový hmotnostný spektrometer PICAM (Planetary Ion CAMera). „PICAM bol skonštruovaný v rámci veľmi širokej medzinárodnej spolupráce s prispením nášho Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i., aj slovenských technologických firiem,“ uviedol jeden z jeho konštruktérov Ján Baláž. Senzory PICAM a MIPA (Miniature Ion Precipitation Analyser) sú súčasťou vedeckého komplexu SERENA (Search for Exospheric Refilling and Emitted Natural Abundances) a už pri prvom prelete popri Merkúre zaznamenali v jeho južnej vnútornej magnetosfére unikátne vedecké dáta, čo aj s afiliáciou Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i., popisuje prestížny vedecký časopis Nature Communications.

 

 

Text: Ústav experimentálnej fyziky SAV, v. v. i.

Foto: ESA a ÚEF SAV, v. v. i.

Súvisiace články