Aktuality

Vojna na Ukrajine vstupuje do druhého roku a pravdepodobne potrvá dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo. Je vysoko pravdepodobné, že vysídlení Ukrajinci a Ukrajinky budú naďalej hľadať útočisko v susedných krajinách. Od februára 2022 si na Slovensku podalo žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska 107 000 ukrajinských utečencov (UNHCR, k 29. januáru 2023)¹ a o medzinárodnú ochranu – azyl požiadalo 154 Ukrajincov (Ministerstvo vnútra SR, k decembru 2022)². Zhoršujúce sa podmienky v hostiteľských krajinách, napätie medzi prijímajúcou populáciou a utečencami a tiež neutíchajúce dezinformačné snahy môžu viesť k narušeniu sociálnej súdržnosti, zvýšenej polarizácii spoločnosti, diskriminácii až k nenávistným prejavom voči zraniteľným skupinám.

V roku 2022 sa na Slovensku realizovalo niekoľko prieskumov v súvislosti s postojmi obyvateľov a obyvateliek Slovenska voči prijatiu Ukrajincov na Slovensku. Prieskumy verejnej mienky z marca a apríla 2022 na reprezentatívnej vzorke obyvateľov a obyvateliek Slovenska poukazovali na silný pocit solidarity medzi verejnosťou a ľuďmi, ktorí hľadali útočisko pred vojnou na Ukrajine³. V rámci projektu Ako sa máte Slovensko? výsledky poukazovali na rastúcu ochotu ľudí podporovať utečencov prichádzajúcich z Ukrajiny, či už v rámci materiálnej alebo dobrovoľníckej pomoci. Už v septembri 2022 prieskum Inštitútu Globsec prostredníctvom agentúry Focus⁴ poukazoval na zhoršovanie sa vnímania ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny na Slovensko. Podľa výsledkov prieskumu 52 percent Slovákov vnímalo prítomnosť ukrajinských utečencov negatívne. Spomedzi krajín V4 sa naše vnímame utečencov prejavilo vôbec najhoršie. Jedným z kľúčových faktorov negatívneho vnímania ukrajinských utečencov na Slovensku boli podľa prieskumu obavy o zhoršenie ekonomickej situácie na Slovensku.

Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v. v. i., realizoval v roku 2022 dva prieskumy verejnej mienky týkajúce sa prijatia utečencov z Ukrajiny na reprezentatívnej vzorke obyvateľov Slovenka, na základe kvótnych charakteristík pre rod, vek, vzdelanie a kraj. Výsledky poukazujú na fakt, že podpora Slovákov a Sloveniek k prijatiu Ukrajincov mierne klesá, čo potvrdzujú dáta z marca a decembra 2022. Respondentov a respondentky sme v oboch mesiacoch oslovili s inštrukciou: Prosím, vyjadrite mieru vášho (ne)súhlasu s nasledujúcimi výrokmi týkajúcimi sa utečencov z Ukrajiny. (1 = silne nesúhlasím, 2 = nesúhlasím, 3= ani súhlasím/ani nesúhlasím, 4=súhlasím, 5= silne súhlasím).

Zaujímalo nás, či by malo byť utečencom z Ukrajiny umožnené prísť na Slovensko len na krátky čas, aby tu pracovali, a potom by sa od nich malo vyžadovať, aby sa vrátili domov. Zatiaľ čo v marci 2022 s týmto súhlasilo 10 percent opýtaných, v decembri počet respondentov a respondentiek, ktorí boli skôr za krátkodobú pomoc utečencom z Ukrajiny na Slovensku, narástol na takmer 17 percent.

Respondentov a respondentiek sme sa pýtali, či by ľudia z Ukrajiny, ktorí prišli na Slovensko žiť, mali mať rovnaké práva ako všetci ostatní. Zatiaľ čo v marci s týmto nesúhlasilo zhruba 15 percent opýtaných (položky nesúhlasím a silne nesúhlasím), v decembri s týmto nesúhlasil/a až každý/á štvrtá opýtaný/á respondent/ka. Takmer dvojnásobne narástol počet tých, ktorí boli silne proti tomu, aby ľudia z Ukrajiny žijúci na Slovensku mali rovnaké práva ako všetci ostatní (graf č. 1).

Slovensko patrilo dlhodobo ku krajinám EÚ, ktoré mali najmenej žiadateľov o azyl, azylantov a osôb s poskytnutou doplnkovou ochranou. Aj keď prevažná väčšina Ukrajincov a Ukrajiniek žiada na území Slovenka o dočasné útočisko, je tu aj možnosť požiadať o medzinárodnú ochranu – azyl alebo doplnkovú ochranu. Tú využilo podľa najnovších štatistík Ministerstva vnútra SR 154 žiadateľov/liek z Ukrajiny⁵. V roku 2015 patrilo Slovensko ku krajinám, ktoré odmietlo povinné kvóty a prerozdeľovanie utečencov. V prieskume sme zisťovali, či by podľa Slovákov a Sloveniek mal „každý utečenec mať právo požiadať o azyl na Slovensku bez akýchkoľvek ročných limitov“. Aj keď väčšina opýtaných v tomto zostáva neutrálna, počet osôb, ktorí vyjadrili nesúhlas alebo silný nesúhlas výrazne narástol (graf č. 2).

Takmer 35 percent opýtaných nesúhlasí (položky nesúhlasím a silne nesúhlasím), aby mali utečenci právo požiadať o azyl na Slovensku bez akýchkoľvek ročných limitov. Počet tých, ktorí s týmto silne nesúhlasí, narástol od marca do decembra takmer o polovicu.

Podľa prieskumu Medzinárodnej organizácie pre migráciu IOM z konca roka 2022⁶ bolo Slovensko najčastejšou zamýšľanou destináciou pre 71 percent opýtaných, viac než polovica plánovala zostať vo východnej časti našej krajiny. V prieskume sme sa pýtali, či by „utečenci z Ukrajiny mali možnosť prísť na Slovensko na dlhšie obdobie, aby mali šancu usadiť sa a integrovať sa“. Výsledky opäť naznačujú, že počet opýtaných, ktorí súhlasia s dlhodobou podporou Ukrajincov, mierne poklesol (graf č. 3).

Výsledky poukazujú na klesajúcu mieru podpory Slovákov a Sloveniek voči odídencom a utečencom z Ukrajiny. Jedným z faktorov môže byť zhoršujúca sa ekonomická situácia, nárast cien či neutíchajúce dezinformačné snahy, ktoré môžu viesť k polarizácii spoločnosti, narušeniu sociálnej kohézie medzi komunitami až k nárastu nenávistných prejavov voči zraniteľným skupinám.

Grantová podpora: Ambasádori sociálnej psychológie Európskej asociácie sociálnej psychológie; Agentúra na podporu výskumu a vývoja APVV-20-0319: Behaviorálne aspekty COVID-19: Mapovanie správania súvisiaceho s pandémiou a jej psychologické, sociálne a ekonomické dôsledky.

Spracovala: Jana Papcunová, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v. v. i.