Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Cirkumpolárna vegetačná mapa Arktídy. Zdroj:  https://www.geobotany.uaf.edu/

Spoluautorom novej vegetačnej mapy Arktídy je aj botanik SAV

17. 2. 2023 | videné 922-krát

Medzinárodný tím botanikov už mnoho desiatok rokov študuje a mapuje vegetáciu arktickej oblasti. Ekologické a stanovištné charakteristiky rastlinstva zaznamenávajú v unikátnej mape, ktorú sprístupňujú širokej vedeckej obci skúmajúcej túto oblasť Zeme. Úsilie výskumného tímu zastrešuje projekt Cirkumpolárna vegetačná mapa Arktídy (Circumpolar Arctic Vegetation Map – CAVM), ktorého členom je aj botanik Jozef Šibík z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i. (CBRB SAV, v. v. i.) Zapojenie slovenských botanikov do vzniku tejto mapy je výsledkom dlhoročnej intenzívnej spolupráce medzi pracoviskom SAV a tímom profesora Donalda Walkera z University of Alaska vo Fairbanks na Aljaške.

Najnovšiu verziu Cirkumpolárnej vegetačnej mapy Arktídy prezentujú v týchto dňoch jej autori na medzinárodnej konferencii pri príležitosti Týždňa arktickej vedy (17. – 24. februára 2023) vo Viedni. Mapa zoskupuje viac ako 400 opísaných rastlinných spoločenstiev do 16 typov vegetácie, ľadovcov, slanej vody a sladkej vody s rozlíšením 1 km. Zobrazuje rozľahlú oblasť medzi Severným ľadovým oceánom na severe a severnou hranicou lesov na juhu. Územie je charakteristické extrémnymi environmentálnymi a klimatickými podmienkami, krátkym vegetačným obdobím a nízkymi letnými teplotami.

„Arktický región je bohatý na trpasličie kríčky, vankúšovité a trsnaté byliny, lišajníky a machy, ktoré rastú blízko zeme, aby efektívne využívali špecifické mikroklimatické podmienky a minimum zdrojov, ktoré majú k dispozícii,“ spresňuje Jozef Šibík, z CBRB SAV, v. v. i. Odborník na alpínske ekosystémy dodáva, že ekvivalenty arktickej vegetácie máme aj na Slovensku. Sú to vysokohorské spoločenstvá v našich najvyšších pohoriach: „Dobrým príkladom je reliktný porast s ostricou skalnou (Carex rupestris) alebo ostričkou myšou (Elyna myosuiroides), ktoré sa vzácne zachovali na niekoľkých lokalitách, prevažne v Tatrách, a predstavujú pozostatky kedysi rozšírenejšej arktoalpínskej flóry a vegetácie.“

Počas posledných dvoch dekád výskumu vegetácie cirkumpolárnej oblasti vedci na rastlinstve zaznamenali viaceré zmeny, ktoré sú dôsledkom klimatickej krízy. Zdôrazňujú, že práve v arktickej oblasti sú tieto výrazne viditeľnejšie ako v iných častiach sveta.

„Vegetácia reaguje na klimatické zmeny veľmi intenzívne. Napríklad zvýšeným rastom biomasy a rozšírením krovín, ktoré boli v minulosti práve pre nízke teploty v tejto časti zeme menej rozšírené. V súčasnosti je tento jav známy pod termínom ´shrubification´ tzv. zakrovinovatenie, keď sa listnaté opadavé kroviny rozrastajú a nahrádzajú iné vegetačné typy čím menia celkový ráz krajiny,“ vysvetľuje J. Šibík.

Cirkumpolárna mapa

 

Spracovala: Katarína Gáliková

Foto: Jozef Šibík

Súvisiace články