Svetový deň mokradí: Aké rastlinné bohatstvá v nich nájdeme
Dnes, 2. februára si pripomíname Svetový deň mokradí. Jedným z jeho úloh je pripomenúť si, prečo sú mokrade také dôležité. Sú to jedinečné biotopy, ktorých existencia je podmienená špecifickým vodným režimom. Mokrade však nie sú len prírodné zdroje vody a rôznych surovín využiteľným človekom, sú najmä centrami vysokej biodiverzity a miestami silných estetických vnemov. V neposlednom rade ukrývajú ohromné rastlinné bohatstvo.
Určite nejeden z nás natrafil na tzv. Shrekovu bažinu. Všade voda a bahno, intenzívne „vône“, komáre a ďalší drobný „život“, škriekajúce vtáky, mohutné rastliny nevšedných tvarov, krása, ktorej málokto odolá. Tieto zaplavené či zamokrené miesta v lese i mimo neho, pri potoku či nádrži, občas nenápadné, sú o to viac záhadné a plné života.
Jednotiacim a určujúcim ekologickým faktorom mokraďových spoločenstiev je voda – v podobe nenápadného prameňa, tečúceho potoka alebo rieky, v jazerách, rybníkoch, močiaroch, umelých vodných nádržiach a kanáloch. Asi jedna tretina ohrozených a vzácnych druhov cievnatých rastlín na Slovensku rastie vo vodných a vodou ovplyvňovaných mokraďových biotopoch. Zo zorného uhla druhovej ochrany majú mokrade pre diverzitu života krajiny veľký význam.
U nás patria k najkrajším mokradiam najmä ramenné systémy veľkých riek, močiare v medzidunových zníženinách, horské plesá alebo rašeliniská. Využívanie krajiny človekom v uplynulých storočiach spôsobilo zánik či degradáciu mnohých mokradí v dôsledku ich odvodnenia či regulácie vodných tokov, ťažby rašeliny a následných poľnohospodárskych aktivít . Na druhej strane vznikli a stále vznikajú nové vodné biotopy, nádrže, materiálové jamy, rybníky alebo kanály. Sladkovodné mokrade patria podľa názorov ekológov medzi najohrozenejšie ekosystémy na svete. Začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia sa preto medzinárodne deklaroval stav ohrozenia mokradí v iránskom meste Ramsar, neskoršie sformulovaný ako medzinárodný dokument – Ramsarský dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam. Slovensko je členom dohovoru od roku 1990.
V Centre biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i., v spolupráci s viacerými ďalšími botanickými pracoviskami na Slovensku i v Českej republike vznikla publikácia, ktorá sa podrobne venuje tejto vegetácii: Valachovič (ed., 2001): Rastlinné spoločenstvá Slovenska 3. Vegetácia mokradí.
Spracovali: Michaela Michalková a Richard Hrivnák, CBRB SAV, v. v. i.
Foto: Richard Hrivnák