Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Z otvorenia konferencie

Medzinárodná konferencia Challenges for Environmental and Political Philosophy in the Anthropocene

19. 1. 2023 | zhliadnuté 188-krát

V dňoch 16. až 17. januára 2023 sa v priestoroch Bratislavského hradu uskutočnila medzinárodná konferencia Challenges for Environmental and Political Philosophy in the Anthropocene, ktorú zorganizoval Filozofický ústav SAV, v. v. i. Záštitu nad konferenciou prevzal Jaroslav Karahuta, predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Mimoriadnu úspešnosť nultého ročníka medzinárodného podujatia zabezpečila nielen špičková organizácia, ale najmä účasť odborníkov na environmentálnu a politickú filozofiu z rôznych častí Európy, ale aj Ázie. Hlavnými rečníkmi boli prof. Mark Coeckelbergh z Viedenskej univerzity a prof. Eric S. Nelson z Hong Kong University of Science and Technology.

Prof. Coeckelbergh, ktorý je svetovo uznávaným expertom na etiku v oblasti umelej inteligencie a filozofiu technológií, v prvý konferenčný deň predniesol prednášku na tému Freedom in the Anthropocene: Bringing Political Philosophy to Global Environmental Problems. Vo svojej mimoriadne zaujímavej prednáške otvoril hneď niekoľko aktuálnych problémov v súvislosti s otázkou politickej slobody v epoche antropocénu. Coeckelbergh priniesol do Bratislavy čerstvý závan toho najaktuálnejšieho zo svetovej environmentálnej filozofie, ktorá je dnes už nemysliteľná bez presahu do politickej filozofie, ale aj do technických a prírodných vied. Podľa jeho slov iba žitie v zmysle vzťahového a environmentálneho chápania slobody a realizácie jej podmienok, vrátane utvárania správneho komunitného a spoločenského prostredia, umožňuje prežitie a rozvoj človeka a ľudstva. Zároveň skonštatoval, že pre rozvinutie politickej slobody je potrebná malá revolúcia v chápaní umelej inteligencie. Zdôraznil potrebu prehodnotenia úlohy umelej inteligencie vo vzťahu k politickej slobode. V závere prednášky predstavil svoju najnovšiu monografiu s názvom Digital Technologies, Temporality, and the Politics of Co-Existence (Palgrave Macmillan, 2023).

Hlavným rečníkom druhého konferenčného dňa bol prof. Eric S. Nelson, svetová autorita v oblasti environmentálnej a politickej filozofie, ktorý koncept antropocénu reflektuje s dôrazom na čínske filozofické dedičstvo. Prof. Nelson vo svojej prednáške s názvom Daoist Biopolitics, Anarchy, and Participatory Eco-Democracy predstavil tradičný taoistický princíp wuwei ako možné východisko pre participatívnu ekodemokraciu.

Predniesol kritický pohľad na dualistické tendencie pri hodnotení dvoch kultúrnych tradícií, európskej a čínskej. A predstavil riziká politického využitia taoizmu ako ideologického prostriedku, a to v súčasnej Európe aj v súčasnej Číne. Prekvapivé boli určite aj poukazy na prieniky taoistickej filozofie s francúzskou či nemeckou filozofickou tradíciou (fyziokratizmus a princíp laissez faire alebo prepojenie wuwei s mystickým anarchizmom či socializmom v kibucoch). Princíp wuwei (voľne preložené – konať nekonaním) predstavil z rôznych uhlov pohľadu, v ktorých sa prelínali otázky slobody, prirodzeného prostredia a aj kritiky autority vládcu. Ako teda chápať princíp wuwei? Podľa neho ide o vzťahové konanie alebo konanie bez asertívneho konania (wei wu wei) v súčinnosti so sebautváraním vecí (ziran) a vyživovaním života (yangsheng). Taoistické motívy by teda prostredníctvom ziranistickej ekológie mohli vniesť samoregulačné prvky do organizácie samotnej demokracie. Prof. Nelson v závere predstavil svoju najnovšiu publikáciu Heidegger and Dao: Things, Nothingness, and Freedom (Bloomsbury, 2023).

Konferencie sa aktívne zúčastnili experti z Portugalska (João Ribeiro Mendes poukázal na potrebu začať uvažovať planetárne), z Talianska (Agostino Cera predstavil svoju najnovšiu publikáciu A Philosophical Journey Into the Anthropocene; Alessandro Volpi problematizoval dichotómiu „zhora nadol“ v opatreniach a tvorbe politík v oblasti klímy; Lorenzo de Stefano poukázal na environmentálny rozmer predmetafyzického európskeho myslenia), z Turecka (Güncel Önkal kriticky zhodnotil prínos konferencie COP27), z Nemecka (Petra Gümplová filozoficky reflektovala koncept spoločného vlastníctva Zeme v antropocéne), z čínskeho Hong Kongu (Anish Mishra, pôvodom z Indie, reflektoval prieniky indickej a budhistickej koncepcie prírody), zo Švédska a USA (Dominika Janus a Sarah Hicks načrtli problematiku ekologickej katastrofy ako existenciálnej hrozby plynúcej z pochybných ideálov presadzujúcich perspektívu dlhodobej budúcnosti) a z Českej republiky (Martin Ritter sa sústredil na problematiku nutnosti vytvorenia hlbšieho vzťahu k Zemi; Jan Géryk reflektoval možnosti depsychologizácie verejnosti a Tomáš Korda kriticky zhodnotil koncept suverenity v čase environmentálnej krízy).

Konferencie sa aktívne zúčastnili aj viacerí experti pôsobiaci na Slovensku. Dušan Gálik ponúkol reflexiu pojmu antropocén vo vede a filozofii. Anna Mravcová vyprovokovala filozofickú diskusiu o environmentálnom občianstve s dôrazom na environmentálnu zodpovednosť. Elise Lamy-Rested nadviazala na filozofický odkaz A. N. Whiteheada a vyslovila potrebu rozvíjania špekulatívnej kozmológie pri dekonštrukcii antropocénu. Eva Dědečková predstavila aktuálnosť kozmologickej filozofie Eugena Finka a Friedricha Nietzscheho. Daniel Buschmann predstavil svoj stav výskumu v oblasti interkultúrneho dialógu, ktorý je potrebný pre politickú filozofiu v antropocéne. A Katarína Podušelová navrhla originálny pohľad na otázku environmentálnej revolúcie ako nutnej transformácie spôsobu myslenia vo veľmi špecifickom zmysle.

Organizátori medzinárodnej konferencie naplnili vysoké očakávania domácich a aj zahraničných hostí. Želanie riaditeľa Filozofického ústavu SAV, v. v. i. Richarda Sťahela k úspešnému naplneniu poslania medzinárodnej konferencie – oboznámiť sa s tým najaktuálnejším poznaním v problematike previazanosti environmentálnej a politickej filozofie a nadviazať kontakty k rozvinutiu budúcej špičkovej medzinárodnej spolupráce – bolo naplnené a vďaka spätnej väzbe od účastníkov možno konštatovať, že toto podujatie odštartovalo novú, mimoriadne dôležitú tradíciu. Konferencia sa uskutočnila v rámci projektu VEGA č. 2/0072/21 Úlohy politickej filozofie v kontexte antropocénu.

 

Zdroj: Tlačová správa FiÚ SAV, v. v. i.

Foto: Martin Bystriansky

Súvisiace články