Aktuality

Projekt Česko(-)slovenské slovo týdne/týždňa v českom a slovenskom internetovom priestore sa rozbehol na prahu roka, keď si pripomíname 30. výročie rozdelenia spoločného štátu Čechov a Slovákov. Za projektom stoja riaditeľ Ústavu Českého národního korpusu, lexikograf a korpusový lingvista Mgr. Michal Škrabal, Ph.D., a pracovníci Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, v. v. i., Ing. Vladimír Benko, PhD., a Mgr. Peter Malčovský. Koncept projektu, ktorého cieľom je okrem iného pritiahnuť pozornosť Čechov k slovenskej slovnej zásobe, predstavili už v roku 2019 na lexikografickej konferencii v portugalskej Sintre. Každý týždeň sa na stránke ústavu zverejní jeden pár českého a slovenského slova („slovo týždňa“), ktoré sú odlišné v oboch jazykoch (napr. velbloud/ťava, zelí/kapusta), ku každému sa zverejní krátky fejtón, plus údaje z jazykových korpusov a slovníkov.

• U koho sa zrodila myšlienka projektu Česko-slovenské slovo týždňa? Bolo to "u Čecha" alebo "u Slováka"? Čo bolo impulzom, hlavným podnetom?

Vladimír Benko: „Duchovným otcom“ projektu je Michal Škrabal, ktorý je v súčasnosti riaditeľom Ústavu Českého národného korpusu Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Bolo to podľa všetkého motivované pocitom, že Česi, najmä mladšia generácia, postupne strácajú schopnosť rozumieť slovenčine. Projekt chce poukázať na tento problém a podľa možnosti prispieť k spomaleniu tendencie – aj keď sa nenádejame, že prípadné spomalenie bude veľmi významné.

• Svoj význam v názve má určite aj pomlčka – je to pomlčka alebo spojovník?

Vladimír Benko: Je to spojovník (krátka linka spájajúca obyčajne dve časti zloženého slova, napríklad červeno-biely, politicko-ekonomický), ktorú však mnohí ľudia mylne nazývajú pomlčkou. Pomlčka je pritom z hľadiska typografie úplne iný znak (dlhšia linka medzi slovami s významom „až“ alebo „do“, napríklad 2. – 8. januára 2023, alebo autobus Bratislava – Malacky). Okrem rozličnej dĺžky spoznáme pomlčku v texte aj podľa toho, že (na rozdiel od spojovníka) je z oboch strán „obložená“ medzerami.

So spojovníkom v slove Česko-slovensko súvisí tzv. pomlčková vojna na začiatku 90. rokov minulého storočia, v rámci ktorej niektorí českí politici argumentovali, že „tá pomlčka nás rozdeľuje“. Povedať, že „spojovník nás rozdeľuje“ by asi bolo úsmevné.

• Podľa akého kľúča sa vyberá slovo týždňa?

Michal Škrabal: Heslář vznikal zcela spontánně, na začátku jsme si s Vladem a Peterem vyměnili své oblíbené dvojice slov a ty vytvořily základ. K němu postupně přibývali další favoriti našich přispěvatelů. Já se pouze snažil usměrnit to občas tak, abychom nakonec neskončili s padesátkou substantiv, ale abychom měli zastoupeny i jiné slovní druhy včetně neplnovýznamových (ačkoli – hoci, snad – azda) a také víceslovná spojení (husí kůže – zimomriavky, smažený řízek – vyprážaný rezeň). Od uživatelů teď dostáváme spoustu tipů na další hesla, ale bohužel (bohudík pro nás!) má rok jen 52 týdnů a víc se jich tam prostě nevejde, byť jsou sebezajímavější. Snad do budoucna, pokud to čtenáři vezmou za své a budou ochotni další díly psát sami. Umím si tuto platformu docela dobře představit jako crowdsourcovou iniciativu.

• S projektom ste začali zhruba pred týždňom – máte už nejaké ohlasy?

Vladimír Benko: Priamo na stránku projektu (zatiaľ) nie je možné odosielať komentáre, podobne ako na webové stránky slovenského ani českého Denníka/Deníka N. Obe periodiká však spropagovali projekt na svojich profiloch na Facebooku, kde prvá dvojica slov získala niekoľko stoviek „lajkov“ a komentárov. Okrem pozitívnych ohlasov bolo aj niekoľko negatívnych – používatelia sa sťažovali, že niektoré z vybraných dvojíc nie sú dobrými prekladovými ekvivalentmi (napr. sa líšia zo štylistického hľadiska). Ide tu však o nepochopenie spôsobu výberu – dvojice sú vyberané tak, aby sa o nich dalo niečo zaujímavé napísať a k tomu, akým spôsobom fungujú ako ekvivalenty, sa budú vyjadrovať autori jednotlivých fejtónov.

Ohlasy však prichádzajú aj inými kanálmi, napríklad e-mailom a dostávame veľa návrhov na nové dvojice – získaný materiál bude možné využiť v budúcnosti, ak projekt bude pokračovať.

Peter Malčovský: „Projekt s dušou“, ako to nazvala kolegyňa z nášho ústavu. Takéto reakcie vždy potešia!
 

• Majú jazykovedci prehľad, "na ktorej strany rieky Moravy" je to s ovládaním jazyka "druhej strany" lepšie?

Michal Škrabal: „Tvrdá data" pro to nemám, ale tak nějak všeobecně se ví, že Češi mají se slovenštinou mnohem větší potíže než Slováci s češtinou. Platí to jak pro pasivní znalost, tedy porozumění, tak – a to především – pro znalost aktivní. Zatímco tady v Česku spousta Slováků přirozeně přepíná do češtiny, o Češích na Slovensku se to tvrdit nedá, a když se o to přece jen pokusí, většinou je to nechtěná parodie, tahají všechny rodilé mluvčí za uši. Mám rád tu scénu, kdy Tonda Blaník vyhledá v Bratislavě Richarda Stankeho spustí na něj (aspoň si to myslí) plynulou slovenštinou – načež ten ho vzápětí útrpně přeruší: „Môžem vás o niečo poprosiť? Hovorte česky, dobre? Prosím vás..."

• Ako prebiehala realizácia projektu?

Peter Malčovský: Pôvodný koncept počítal s 365 slovnými pármi, jeden na každý deň v roku. Michal s Vladom však rýchlo zistili, že tento rozsah nie je realizovateľný – hlavne kvôli potrebe napísať ku každému slovu úvodné slovo, fejtón. Podarilo sa nám získať dvadsiatku českých a slovenských autorov, ktorí vdýchli každému slovu svoju osobitosť a doplnili tak dáta z korpusov a slovníkov. Sme veľmi vďační každému, kto sa zapojil! (A kto by sa ešte chcel pridať, ozvite sa nám, stále sa dá napísať stĺpček k niektorým slovám.) Ďakujeme tiež za povolenie citovať korpusové a slovníkové údaje, ako aj celému skvelému tímu – viac na našej infostránke.

Kto je za projektom

Mgr. Michal Škrabal, Ph.D. – český lexikograf a korpusový lingvista, toho času filatelista a riaditeľ Ústavu Českého národního korpusu 

Ing. Vladimír Benko, PhD. – vedecký pracovník Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, v. v. i., pedagóg, cykloturista, náruživý návštevník vedeckých konferencií 

Mgr. Peter Malčovský – odborný pracovník Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, v. v. i. 

Stránka projektu 

Spracovala: Andrea Nozdrovická