Aktuality

Kto je slovenská ELITA? Populizmus dáva do protikladu obyčajných ľudí a elitu, pričom sa často spája s antiestablišmentom. Antielitárstvo teda tvorí aj jednu zo zložiek populistických postojov (Schulz a kol., 2018¹; Castanho Silva a kol., 2018²), ktoré je možné zisťovať v rámci populácie.

Keď sú populisti súčasťou opozície, poukazujú na skorumpovanosť vládnucich politických strán – politických elít. Sami seba vnímajú ako odlišných a prezentujúcich novú a lepšiu alternatívu k existujúcim politickým stranám. Keď sa populisti dostanú k moci, stávajú sa novou politickou elitou, a tak sa aj ich rétorika často mení. V takýchto prípadoch sa ich „nepriateľom“ môžu stať vedci, novinári, sudcovia, menšiny (Jungkunz et al., 2021) či iné „nepriateľské“ skupiny, ktoré podkopávajú vládnucu populistickú stranu a vôľu ľudí (Mudde & Rovira Kaltwasser, 2017). Volič alebo sympatizant populistickej strany či človek so silnými populistickými postojmi tak už nebude stáť proti politickej elite – vláde, no stále môže zastávať antielitárske postoje, zamierené voči iným elitným skupinám. A tak v krajinách, v ktorých je zastúpenie populistických politických strán nielen v opozícii, ale aj v koalícii, ako to je na napríklad na Slovensku, sú práve antielitárske postoje ako súčasť škál populistických postojov problematické, najmä ak sa orientujú len na politickú elitu – vládu. Otázkou však ostáva, kto je pre ľudí na Slovensku elitou.

V závere decembra 2022 realizoval Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v. v. i., v spolupráci s agentúrou 2Muse zber dát v rámci riešenia projektu VEGA 2/0065/21: Sociálne a psychologické koreláty populistických postojov. Vzorku tvorilo 265 respondentov vyberaných na základe kvótnych charakteristík slovenskej populácie pre rod, vek, vzdelanie a kraj. Respondentov sme sa okrem iného pýtali, do akej miery považujú každú z uvedených skupín za slovenskú elitu, pričom 1 = vôbec nie, 5 = vo veľkej miere.

Výsledky naznačujú predpokladanú ambivalenciu práve pri hodnotení politikov a vlády, ale tiež oligarchov. Jedna štvrtina až jedna tretina respondentov a respondentiek odpovedala pri týchto skupinách krajnými možnosťami – vôbec nie a vo veľkej miere. V prípade finančných skupín, vedcov, sudcov, lekárov a právnikov sa odpovede zoskupovali skôr od stredu k pozitívnej časti škály a naopak, odpovede pre média a armádu sa prikláňali skôr k negatívnej časti škály (graf 1). Ak by sme sa pozreli len na priemerné skóre odpovedí na túto otázku, na vrchole rebríčka by neboli oligarchovia, vláda či politici, ale lekári, vedci a sudcovia (graf 2). V pozitívnej časti škály by sa tiež umiestnili právnici, finančníci a podnikatelia.

Spracovala: Ivana Piterová, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v. v. i.

Foto: unsplash.com/Timon Studler

Grantová podpora: VEGA č. 2/0065/21: Sociálne a psychologické koreláty populistických postojov