Podpora pre registrované partnerstvá po útoku v Bratislave narástla
Útok na návštevníkov baru, kam chodievajú LGBTI+ ľudia, priniesol nárast podpory pre zavedenie registrovaných partnerstiev. Obavy o svoju bezpečnosť po útoku pociťujú výrazne silnejšie mladí ľudia. Polovica ľudí na Slovensku si myslí, že k útoku došlo najmä pre celkovo prevládajúcu netolerantnú atmosféru na Slovensku.
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciuje prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV, v. v. i., a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Od marca 2020 zrealizovali šestnásť rozsiahlych zisťovaní a jedno špeciálne v prvých dňoch invázie vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu.
Šestnásta vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila od 4. do 12. novembra 2022. Obdobie zberu dát bolo tesne po spojených voľbách do VÚC a komunálnych voľbách, ktoré sa konali 29. októbra. V tomto období v spoločnosti ešte stále rezonoval teroristický útok spáchaný 12. októbra na návštevníkov baru na Zámockej ulici v Bratislave, v ktorom sa stretávajú LGBTI+ ľudia. Na Slovensku sa tiež riešila kríza v zdravotníctve zdôraznená výpoveďami nemocničných lekárov a významnou témou bola aj inflácia, ktorá sa medziročne v októbri priblížila k 15 percentám. Pokračovala vojna na Ukrajine, kde sa ukrajinskej armáde v septembri podarilo oslobodiť územia v charkovskej oblasti a očakávalo sa skoré oslobodenie mesta Cherson, odkiaľ sa sťahovali ruské jednotky.
Podpora pre registrované partnerstvá po útoku v Bratislave narástla
V prieskume Ako sa máte, Slovensko 12,3 percenta respondentov odpovedalo, že po teroristickom útoku na Zámockej zmenili svoj pohľad na registrované partnerstvá tak, že kým pred útokom neboli za ich uzákonenie, po útoku zmenili názor a už súhlasia s ich zavedením. Celkovo zavedenie registrovaných partnerstiev na Slovensku podporuje 40,3 percenta respondentov, naopak 39, 2 percenta ich zavedenie nepodporuje. Asi 20 percent respondentov na otázku o podpore pre registrované partnerstvá nevedelo odpovedať.
Za zavedenie registrovaných partnerstiev sú častejšie ľudia pracujúci v odborných a technických pozíciách vyžadujúcich vyššiu kvalifikáciu a ľudia žijúci vo veľkých mestách. Naopak, ich zavedenie výrazne menej podporujú muži a voliči Smeru-SD. Proti zavedeniu registrovaných partnerstiev sú tiež častejšie nezaočkovaní respondenti a nábožensky založení ľudia. Zaujímavé je, že nie je rozdiel v podpore pre registrované partnerstvá v závislosti od veku respondentov.
Veľké obavy o seba a o svojich najbližších v súvislosti s vraždou dvoch návštevníkov baru, v ktorom sa stretávajú LGBTI+ ľudia, deklaruje len 10,1 percenta respondentov, naopak žiadne obavy deklaruje 60,5 percenta odpovedajúcich. Veľké a mierne obavy po útoku deklarujú výrazne častejšie mladší respondenti.
„Útok na návštevníkov baru, v ktorom sa stretávajú LGBTI+ ľudia, priniesol mierny posun verejnosti v prospech podpory pre uzákonenie registrovaných partnerstiev. Napriek tomuto posunu zostáva pomer zástancov a odporcov registrovaného partnerstva takmer vyrovnaný. Zaujímavé je tiež, že obavy po teroristickom útoku deklarujú výrazne častejšie mladší respondenti. To je podľa všetkého spôsobené mladým vekom páchateľa aj jeho obetí. Názory mladších respondentov na registrované partnerstvá však nie sú odlišné od názorov starších respondentov,“ komentuje výsledky Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV, v. v. i.
Ľudia na Slovensku vidia ako príčinu útoku netolerantnú atmosféru
Polovica respondentov (50,6 %) považuje útok na návštevníkov baru na Zámockej ulici ako výsledok celkovo netolerantnej atmosféry na Slovensku. Zároveň títo respondenti majú v súvislosti s útokom väčšie obavy o seba a svojich blízkych. Naopak 28,3 percenta opýtaných si nemyslí, že útok bol dôsledkom netolerantnej atmosféry. Táto časť respondentov považuje za viac dôveryhodné to, čo im o politike a svete povedia ich známi alebo rodina, ako to, čo sa dozvedia z televízie, rozhlasu či novín. Ide tiež najmä o voličov strán Republika, Smer-SD, Kotlebovci – ĽS Naše Slovensko, SNS a KDH.
„Je pozitívnym zistením, že veľa ľudí na Slovensku tento tragický incident vníma citlivo. Výsledky prieskumu naznačujú, že verejná debata a aktivity mnohých iniciatív či médií o právach LGBTI+ ľudí na Slovensku scitliveli časť spoločnosti a posunuli ich názory smerom k priznávaniu väčších práv. Preto je dôležité, aby diskusia neutíchla a iniciatívy presadzujúce ľudské práva v akejkoľvek oblasti ostávali aktívne,“ hovorí Michaela Benedigová zo Seesame.
Verejnosť je naklonená prísnejšej regulácii strelných zbraní a sprísneniu zodpovednosti ich držiteľov
Až 83,1 percenta respondentov súhlasí rozhodne (54,8 %) alebo skôr (28,3 %) so sprísnením regulácie držania strelných zbraní. Menej často so sprísnením súhlasia muži a respondenti nezaočkovaní proti COVID-19, naopak častejšie súhlasia starší respondenti, respondenti, ktorí sú za uzákonenie registrovaných partnerstiev a respondenti, ktorí majú po útoku obavy o seba a svojich najbližších. Prívrženci sprísnenia regulácie držania strelných zbraní prevažujú medzi voličmi všetkých politických strán na Slovensku.
Dve tretiny respondentov (66,5 %) súhlasia s tým, aby držitelia zbraní boli zodpovední aj za trestné činy spáchané ich zbraňou. Súhlas s takýmto sprísnením zákona vyjadrili respondenti naprieč politickým spektrom.
„Verejnosť v reakcii na útok na návštevníkov baru väčšinovo silne preferuje prísnejšiu reguláciu držania strelných zbraní a podporuje tiež sprísnenie zákona tak, aby boli držitelia zbraní trestne zodpovední aj za trestné činy spáchané ich zbraňou. Zaujímavé je, že napriek tomu, že toto presvedčenie ide naprieč politickými deliacimi líniami a zhodujú sa na ňom voliči všetkých parlamentných strán, tému sprísnenia držania zbraní v reakcií na útok na Zámockej žiadny z politikov neotvoril,“ dodáva Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV, v. v. i.
Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke prieskumu.
Spracovala: Michaela Lukovičová, agentúra Seesame
Foto: TASR/Dano Veselský