Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Nová publikácia

Vyšla nová publikácia o búranom architektonickom diele Kniha Dom odborov – Istropolis

12. 12. 2022 | videné 910-krát

V uplynulých dňoch vydalo občianske združenie Čierne diery publikáciu Dom odborov – Istropolis, ktorá mapuje vznik a zánik bratislavského Domu odborov, techniky a kultúry — od roku 1990 premenovaného na Istropolis. Odborné texty zostavil vedecký tandem z Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV, v. v. i., Henrieta Moravčíková a Peter Szalay. Publikáciu dopĺňa kolekcia atraktívnych fotografií profesionálnych fotografov a fotografiek Ľuba Stacha, Herthy Hurnaus a Olja Triaška Stefanović. Grafiku knihy vytvorila Ľubica Segečová. Kniha má 240 strán. Diskusia o knihe s podtitulom Prečo zbúrali Istropolis? sa uskutoční vo štvrtok 15. decembra 2022 o 19.00 hod. v priestoroch zrekonštruovanej Slovenskej národnej galérie v Bratislave.

Impulzom pre vydanie knihy bolo rozhodnutie o zbúraní najväčšieho kultúrno-spoločenského zariadenia na Slovensku napriek odmietavému stanovisku odbornej obce aj podstatnej časti verejnosti. S búracími prácami na Trnavskom mýte v Bratislave sa začalo v polovici januára 2022.

Známy Istropolis slúžil verejnosti necelých 40 rokov a podľa odborníkov bol v dobrom technickom stave. „Tento akt barbarstva nebol bezprecedentný, ako by sa žiadalo konštatovať. Práve naopak, bol ďalším z radu prípadov eliminácií verejných budov a kultúrnych priestorov v hlavnom meste Slovenska. Prvým bol amfiteáter na Búdkovej ulici (architekti Štefan Svetko, Boris Džadoň, 1984), ktorý vyhorel v roku 2008 len niekoľko dní potom, ako prešiel do súkromného vlastníctva, a následne bol zdemolovaný. V apríli roku 2009 nasledovalo búranie spoločenských sál PKO – Parku kultúry a oddychu na nábreží Dunaja (Pavol Andrík, Ján Štefanec, Kamil Gross, 1954), ktoré začalo postupnú likvidáciu areálu, zavŕšenú v roku 2016,“ uvádza sa v predslove publikácie. Tieto udalosti mali rovnaký priebeh, motiváciu aj výsledok. Spomínané budovy a areály pôvodne vznikli ako investície z verejných zdrojov a prevádzkovali ich verejné inštitúcie, mesto alebo štát. Po predaji súkromným developerom nasledovala zrýchlená degradácia až likvidácia pôvodnej stavby a jej zamerania a jej nahradenie novou výstavbou v podobe investičných bytov alebo nájomných plôch pre obchod a administratívu.

Pri všetkých spomínaných dielach sa proti ich likvidácii argumentovalo nielen spoločenskými a spomienkovými hodnotami, ale aj estetickými, architektonickými či pamiatkovými kvalitami a diskusiu sprevádzal záujem odbornej aj laickej verejnosti. Pri Dome odborov, techniky a kultúry sa však po prvý raz na jeho hodnotách zhodla prakticky celá odborná obec aj podstatná časť verejnosti. Za záchranu sa vyslovili nielen erudovaní odborníci a odborníčky z oblasti dejín architektúry a umenia, ochrany pamiatok, tvorby mesta či etnológie, ale aj významné osobnosti verejného života. Zachovanie podporilo v petícii takmer 11 000 občanov a občianok. Ani to však nestačilo.

Vedci a vedkyne z Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV, v. v. i., ktorí pôsobia aj v medzinárodnej organizácii DOCOMOMO zameranej na výskum a ochranu moderného architektonického dedičstva, iniciovali diskusiu na záchranu Istropolisu. Výraznú podporu v tejto iniciatíve získali práve zo strany združenia Čierne diery, ktoré tvoria úspešní popularizátori a propagátori priemyselného a moderného dedičstva Slovenska. 

Čierne diery vydali grafiku s textom Alexandry Kusej proti búraniu Istropolisu. Zároveň sme však aj my vedecky skúmali Istropolis. Pripravili sme monotematické číslo časopisu A&U, kde bola uverejnená štúdia o tomto architektonickom diele,“ vysvetľuje Peter Szalay z Historického ústavu SAV, v. v. i. „Podarilo sa nám získať množstvo zaujímavých materiálov a bolo nám ľúto, že do časopisu sme mohli použiť len zlomok. Dohodli sme sa preto s OZ Čierne diery, že vydáme knihu. Pôvodný text z časopisu sme nakoniec výrazne rozšírili, vytvorili sme časovú os (autori Henrieta Moravčíková, Peter Szalay, Monika Bočková, Laura Krišteková, Katarína Haberlandová – pozn. red.) a získali hodnotné pôvodné plánové dokumentácie od jedného z autorov Istropolisu Ľubomíra Titla, skvelé historické fotografie od Ľuba Stacha, ale aj od medzinárodne uznávanej rakúskej fotografky Herty Hurnausovej či domácej autorky Olje Triašky Stefanovicovej. Za necelý rok sa nám tak podarilo vytvoriť knihu bohatú obsahovo aj vizuálne. Máme z nej radosť, aj keď je smutná, keďže táto publikácia je to jediné, čo po Istropolise zostalo,“ opisuje vznik publikácie vedec.

Ako sa v knihe možno dočítať, aj v tejto kauze zvíťazil individuálny záujem developerskej skupiny nad odbornou a slušnou argumentáciou. Ani teraz nenašli alebo nedostali priestor tí reprezentanti verejnej správy, ktorí by dokázali búranie zastaviť. Pokračuje tak čistenie našej pamäti od minulosti a čistenie verejného priestoru od verejných funkcií, uvádza sa v predslove knihy Dom odborov – Istropolis.
 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Čierne diery

Súvisiace články