Zelená transformácia – výzva pre slovenské a európske podniky
Prechod na zelenú ekonomiku sa vo svetle nedávnych udalostí, ktoré vyústili až do energetickej krízy, stáva výrazne pálčivejšou témou súčasnosti. Spomalenie ekonomiky v postpandemickom období a vojenský konflikt na Ukrajine výrazne prispeli k urýchleniu tohto procesu. Odborníci z Ekonomického ústavu SAV, v. v. i., uskutočnili začiatkom roka 2022 prieskum, v ktorom skúmali hlavné očakávania aktérov na trhu práce smerom k zelenej transformácii. Rovnako zamerané prieskumy sa uskutočnili aj v ďalších európskych krajinách, konkrétne v Taliansku, Poľsku, Luxembursku, Litve a na Malte.
„Pojem zelená transformácia predstavuje jeden z hlavných trendov aj v oblasti popandemickej obnovy európskej ekonomiky. Okrem environmentálnych aspektov tento proces zahŕňa aj tvorbu ´zelených´ pracovných príležitostí. Tieto pracovné miesta prispievajú napríklad k zlepšovaniu energetickej efektívnosti, znižovaniu emisií skleníkových plynov, minimalizácii tvorby odpadu a znečistenia alebo ochrane a obnove ekosystémov,“ vysvetľuje Ivan Lichner z Ekonomického ústavu SAV, v. v. i., ktorý spolu s kolegami z ústavu spracoval výsledky za slovenskú časť prieskumu do podoby štúdie o očakávaniach spojených so zelenou transformáciou.
Za najvýznamnejšieho ťahúňa procesu zelenej transformácie respondenti označili zmeny v legislatívnych pravidlách. Naopak najnižší vplyv na priebeh zelenej transformácie by mal mať podľa opýtaných dopyt po zelených produktoch zo strany spotrebiteľov. „Keďže až 69 percent našich respondentov bolo z radov zamestnávateľov, dá sa povedať, že spotrebiteľské správanie výrazne menej reflektovalo trendy ´ozeleňovania´ v čase realizácie prieskumu,“ dopĺňa ekonóm.
Z hľadiska sektorovej úrovne za najväčšieho prispievatelia k procesu zelenej transformácie v SR respondenti označili odvetvie obnoviteľných zdrojov. Na druhom mieste s výrazne nižším podielom sa umiestnilo poľnohospodárstvo a lesníctvo. Pozitívne možno hodnotiť fakt, že tieto výsledky sú v súlade s medzinárodnými zisteniami, a teda v slovenskom prostredí sú nastavené relatívne racionálne očakávania.
Respondenti zároveň neočakávajú výraznejšie negatívne dôsledky na zamestnanosť. Práve naopak, prieskum odhalil mierny optimizmus v oblasti tvorby, resp. adaptovania sa pracovných miest v dôsledku procesu zelenej transformácie.
Prieskum predstavuje jednu z aktivít projektu INTERCEPT-motIvating mobiliziNg supporTing nEets gReen CarEer PaThway, ktorý finančne podporili EEA a Norway Grants z Fondu pre zamestnanosť mladých sumou 2,18 mil. eur. Hlavným cieľom projektu je tvorba inovatívneho systému, ktorý napomôže mladým ľuďom vo veku 25 – 29 rokov, neaktívnym na trhu práce, aby využili možnosti odbornej prípravy na získanie zamestnania v zelenej ekonomike.
Výskumná správa projektu je dostupná TU.
Viac informácií o projekte je dostupných na stránkach: https://interceptproject.eu/ a https://eeagrants.org/.
Spracovala: Katarína Gáliková
Foto: unsplash.com/Bill Mead