Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Dunaj

Sucho sa líši od iných prírodných rizík. Pripomíname si Deň Dunaja

29. 6. 2022 | videné 550-krát

Od roku 2004 je 29. jún Medzinárodným dňom Dunaja. Prvýkrát ho oslavovala Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja (ICPDR) v roku 2004 na oslavu 10. výročia podpísania Dohovoru o ochrane rieky Dunaj. V celom povodí Dunaja sa každoročne konajú pre občanov mnohé podujatia, cez ktoré sa organizátori snažia vzbudiť záujem verejnosti a médií o problémy spojené s Dunajom.

Pracovníci Ústavu hydrológie SAV, v. v. i., sa aktívne zapájajú do projektov, ktoré sa venujú problematike povodní i sucha v povodí Dunaja. Po úspešnom vyriešení medzinárodného projektu Flood Regime of Rivers in the Danube River Basin“, sa ústav zapojili do projektu „Low Flows and Hydrological Drought in the Danube Basin“. Dôvodom bol výskyt viacerých suchých rokov v poslednej dekáde po roku 2010 v celom povodí Dunaja. Napr. v povodí Moravy, vo vodomernej stanici s najdlhším radom nameraných prietokov – Moravský Svätý Ján – bol rok 2017 vyhodnotený ako tretí najsuchší rok od začiatku meraní (obr. 1). Situácia s nedostatkom vody sa zopakovala aj v roku 2018. Aj keď sucho v rokoch 2017–2019 postihlo predovšetkým Českú Republiku, na Slovensku sme zaznamenali tiež výrazný pokles prietokov v našich riekach, predovšetkým v tokoch južného Slovenska.

Prietoky rieky Dunaj z dlhodobého hľadiska sú zatiaľ stabilné. Na hornom toku Dunaja, v nemeckej stanici Hofkirchen, sa najextrémnejšie sucho vyskytlo v roku 1921 (obr. 2). Zaujímavé sú obdobia výskytu súch v rumunskej stanici Orsova. Suché obdobia sa vyskytli okolo roku 1862/63, 1882/83, 1900, 1920/21, 1946/47, 1961/62, 1971, 1991/92 a 2017/19. Mimoriadne suché viacročné obdobie sa vyskytlo na Dunaji v stanici Orsova okolo roku 1863 a potom okolo roku 1991. Výsledky štatistických analýz naznačujú, že k výskytu viacročných suchých etáp dochádza viac-menej pravidelne. Suché obdobia sa vyskytujú pri nižších aj pri vyšších teplotách vzduchu. Vyššia teplota vzduchu však zvyšuje výpar, čo spôsobuje, že v tokoch je menej vody – napr. na Slovensku prietoky v posledných rokoch klesajú napriek vyšším zrážkam.

Vyhodnocovanie minimálnych prietokov a základných charakteristík malej vodnosti je jedným zo základných podkladov na návrh, výstavbu a prevádzku vodohospodárskych zariadení a objektov na tokoch s cieľom ekonomického nakladania s vodnými zdrojmi. Preto je nutné otázkam vývoja množstva vody v riekach venovať neustálu pozornosť.

Vzhľadom na zvyšujúcu sa teplotu vzduchu (a tým i zvýšený výpar vody z krajiny) je potrebné obnoviť plány výstavby vodárenských nádrží. Priehrady na tokoch zohrávajú dôležitú úlohu v komplexnom rozvoji krajiny. Vodné nádrže sa budujú pre rôzne účely, napr. pre poľnohospodárske závlahy, rybolov, rekreáciu, zásobovanie pitnou vodou, ako prevencia pred povodňami alebo s cieľom výroby energie. Vo svete sa na vodných tokoch za posledných 200 rokov vybudovali tisíce nádrží. Napr. len v Číne je podľa štatistík z roku 2021 vybudovaných 98 000 vodných nádrží, z toho 4 700 vodných nádrží s kapacitou od 10 miliónov do 1 miliardy metrov kubických. V povodí rieky Dunaj sa od začiatku 16. storočia vybudovali stovky nádrží, predovšetkým na hornom Dunaji (ICPDR, 2013, obr. 3). Na Slovensku sa vybudovalo 281 vodných nádrží, ktoré spadajú do správy Slovenského vodohospodárskeho podniku. Z nich 231 sú malé vodné nádrže a 50 nádrží je zaradených do svetového registra veľkých priehrad. V nich možno akumulovať celkom 1,89 mld. m3 vody.

Zatiaľ máme dosť kvalitnej pitnej vody

Na Slovensku máme zatiaľ kvalitnej pitnej vody dostatok. Či bude dostatok vody pri očakávanom zvyšovaní sa teploty vzduchu aj na zavlažovanie poľnohospodárskych plodín, je otázne. Treba si uvedomiť, že sucho sa líši od iných prírodných rizík. Väčšina prírodných rizík (povodne, zemetrasenia...) vzniká veľmi rýchlo (niekedy bez akéhokoľvek varovania) a má rýchly priebeh. Sucho sa vyznačuje pomalým vznikom a vývojom, ktorý trvá mesiace i roky. Niekedy sa môže vyskytovať v priebehu celej sezóny, roku a dokonca aj počas celej dekády. Efekty pôsobenia sucha majú kumulatívny charakter, veľkosť intenzity sucha sa zvyšuje s každým ďalším dňom. S dôsledkami po extrémnom suchu sa stretávame ešte niekoľko rokov po výskyte normálnych dažďov. Ani sa nenazdáme a budeme mať na juhu Slovenska vyschnutú krajinu ako v mediteránnej oblasti, v Španielsku, Taliansku alebo Grécku.

 

Text: Pavla Pekárová, Ústav hydrológie SAV, v. v. i.

Foto: pixaby.com/Lubos Houska

Súvisiace články