Aktuality

Dnešný deň letného slnovratu – 21. jún sa už po štyridsiatykrát oslavuje ako Svetový deň hudby. Myšlienku propagácie hudobného umenia iniciovali v roku 1981 vo Francúzsku minister kultúry Jack Lang a hudobný skladateľ Maurice Fleuret. Cieľom podujatia bola oslava živej hudby a jej sprístupnenie pre širokú verejnosť organizovaním voľne prístupných koncertov, ktoré sa konali na rôznych miestach v Paríži ako Fête de la Musique. Myšlienka sa ujala a už v nasledujúcom roku sa Slávnosť hudby prvýkrát organizovala aj v Anglicku. Z pôvodnej myšlienky otvorených koncertov v plenéri a živých performancií, do ktorých sa môže zapojiť každý ako aktívny účastník, sa vyvinulo celosvetové podujatie zdôrazňujúce význam hudby v živote človeka bez ohľadu na kultúrno-geografické areály, sociálno-kultúrne kontexty či konkrétne hudobno-umelecké žánre.

Svetový deň hudby začal spájať profesionálov i amatérov, milovníkov hudby, poslucháčov i interpretov, účastníkov rôznych generácií. V tento deň sa opätovne prezentujú známe myšlienky o hudbe; napríklad výrok Alberta Einsteina: „Keby som nebol fyzikom, bol by som pravdepodobne hudobníkom.“ Často sa spomína text piesne Music is a world within itself. It’s a language we all understand (Stevie Wonder). Tieto myšlienky – pravdaže – nie sú výdobytkom myslenia a vnímania dnešnej doby; veď už Božena Němcová v 19. storočí napísala: „Hudba je sladká, líbezná mluva, každému srdci srozumitelná. – Pro city, pro něž by v žádné řeči slov se nenašlo, ona má výrazu, v ní každý najde ohlasu.“ A keby sme sa bližšie pozreli do hudobno-teoretických traktátov v našich historických knižniciach, nájdeme tam už v druhej polovici 16. storočia myšlienku rektora reformačnej školy v Bardejove Leonarda Stöckela: „Hudba a spev sú slobodné (ušľachtilé) a človeku vlastné povinnosti. Často treba spievať, zachovávať si priamy a veselý výzor, byť spokojný so svojím prítomným šťastím.“

Význam hudby ako umenia dôležitého v živote človeka – vyzdvihovaný práve počas Svetového dňa hudby – patrí k jednej zo základných otázok riešených na muzikologických pracoviskách. Či už sa pozrieme na hudbu z hľadiska hudobnej historiografie, etnomuzikológie, hudobnej psychológie, alebo hudobnej sociológie, vždy ide o základný výskum podstaty hudby a jej recepcie jedincom (resp. societou), pričom konečným cieľom je nielen predstaviť hudbu, ale aj začleniť ju do praktického koncertného života. Túto líniu výskumu reprezentuje v Ústave hudobnej vedy SAV, v. v. i., historická muzikológia, ktorá skúma hudbu zachovanú v archívnych hudobných prameňoch. Tohoročný jún patrí práve k tým mesiacom, keď sa po nepriaznivom kovidovom období naplno rozbehli koncertné aktivity prezentujúce starú hudbu a tiež muzikologické aktivity zamerané na sprístupňovanie hudobných dokumentov verejnosti a prezentáciu novoobjavenej historickej hudby.

Prezentácia Levočskej evanjelickej zbierky hudobnín

Jednou z takýchto aktivít bola prezentácia Levočskej evanjelickej zbierky hudobnín 11. júna 2022 počas podujatia Noc kostolov v Levoči. V historickej knižnici v evanjelickom a. v. kostole sa totiž zachovala unikátna zbierka hudobnín, ktorá obsahuje staré rukopisy a tlače s hudbou od renesancie cez barok, klasicizmus, romantizmus až po prvú polovicu 20. storočia. Ide o pramene cirkevnej i svetskej hudby, rukopisy, ktoré vytvorili miestni hudobníci, ale aj tie, ktoré „migrovali“ v priebehu dejín (zo širšej lokality Spiša, Sliezska, strednej Európy). Návštevníci mali možnosť vidieť rukopisné tabulatúrne zborníky zo 17. storočia, ktoré obsahujú hudbu spišských skladateľov (J. Šimrák st., S. Marckfelner, G. Wirsinger, T. Gosler), ďalej evanjelické spevníky a organové partitúry, klavírnu hudbu obdobia klasicizmu, zborovú hudbu obdobia romantizmu, okrem iného pôsobivé mužské a ženské zbory levočského chorprefecta Fr. W. Wagnera. Pozornosť vzbudila tanečná hudba z prelomu 18. a 19. storočia, napríklad Šesť menuetov L. van Beethovena v obsadení pre sláčikové trio vyhotovené zhruba v rokoch 1795 – 1808, ktoré sú najstarším nateraz známym odpisom Beethovenovej hudby na Slovensku. Výstavu v evanjelickom kostole otvoril koncert venovaný historickej organovej a klavírnej hudbe (M. Gáborová, P. Dzúrik) a prednáška k dejinám hudby v Levoči, ktorá bola doplnená o krátky filmový dokument predstavujúci hudobné pramene. Na výstave a filme spolupracovala pracovníčka Ústavu hudobnej vedy SAV, v. v. i., PhDr. Janka Petőczová, CSc., ktorá sa dlhodobo podieľa na vydávaní pramenno-kritickej edície starej hudby Musica Scepusii Veteris a venuje sa dejinám hudby na Spiši (bližšie ku koncertom a výstave TU.) Podujatie ukázalo, že ľudia sa zaujímajú o koncerty, vážia si svoju regionálnu hudobnú históriu a sú schopní začleniť hudobné hodnoty minulosti do svojho aktuálneho života. V Levoči – bývalom slobodnom kráľovskom meste s bohatou hudobnou tradíciou – sa napokon aj takouto formou prezentácie hudby počas dvojdňového podujatia Noc kostolov podarilo naplniť myšlienku univerzálnej dostupnosti hudby, ktorá dominuje počas Svetového dňa hudby.

Text a foto: Janka Petőczová, Ústav hudobnej vedy SAV, v. v. i.

Foto: © Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Levoča