Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Hosťom Vedeckého podcastu SAV bol riaditeľ Ústavu zoológie SAV, v. v. i., Dušan Žitňan

Vyšla 41. epizóda Vedeckého podcastu SAV

17. 6. 2022 | zhliadnuté 336-krát
V 41. epizóde Vedeckého podcastu SAV privítal moderátor Peter Boháč riaditeľa Ústavu zoológie SAV, v. v. i., RNDr. Dušana Žitňana, DrSc. Vo svojej vedeckej práci sa venuje najmä výskumu hormonálnej regulácie vývinu a rozmnožovaniu hmyzu a kliešťov. Je autorom a spoluautorom mnohých vedeckých diel, publikoval v mnohých prestížnych vedeckých časopisoch – okrem iného aj v prestížnom science Science. Je veľkým milovníkom motýľov, svoju zbierku za zhruba 50 rokov obohatil o tisíce kusov. Rád trávi čas v prírode, ktorá ho udržuje v dobrom duševnom zdraví, a má rád hlavne tvrdšiu rockovú hudbu. Ak by mal k dispozícii neobmedzené množstvo peňazí, kúpil by čo najväčšie územie, kde by bolo čo najmenej ľudí a čo najviac prírody, a tešil by sa z toho, že sa tam uskutočňujú procesy tak, ako majú.
 
Predmet jeho výskumu – (entomologická) endokrinológia – sa u laika spája najmä s chorobami týkajúcimi sa hormonálnych porúch. „Nielen človek a vyššie živočíchy majú hormóny, ale aj tie nižšie. Hormóny vládnu svetom celej živočíšnej ríše,“ potvrdzuje vedec, ktorý – ako sám dodáva bol po skončení vysokej školy hlave systematik a ekológ a hormónom veľa pozornosti nevenoval. Na tie ho „naladil“ až prof. František Sehnal, český entomológ, ktorý ho aj neskôr usmerňoval vo vedeckej práci.
 
D. Žitňan v podcaste priblíži aj význam molekulárnej biológie hmyzu, keď v minulosti objavy z tejto oblasti viedli k niekoľkým Nobelovým cenám. Dôvodom je, že úzko súviseli aj s človekom. Výskum D. Žitňana je veľmi podobný. „Sú to náhodné objavy, aj mne sa podarilo niekoľko náhodných objavov, ktoré ma udržiavajú vo vedeckom svete,“ objasňuje a dodáva, že mnohé hormóny pôsobia pri hmyze a ľuďoch podobne, dokonca takmer rovnako. Preto, ak sa v relatívne jednoduchom svete hmyzu podarí niečo objaviť a opísať, dá sa to aplikovať na človeka.
 
Rozhovorí sa aj o jeho najvýznamnejšom objave (regulácia zvliekania hmyzu), ktorý publikoval v časopise Science a dostal sa dokonca aj na jeho titulku. To Dušana Žitňana výrazne ovplyvnilo a otvorilo možnosti ďalších vedeckých spoluprác.
 
Pri svojej práci využíva mnoho metódy výskumu, vymenúva, aké druhy hmyzu sa využívajú pri výskume. „Možnosti muchy sú nevídané,“ zdôrazní a vyzdvihne, že „na drozofile (vínna alebo ovocná muška) sa získalo množstvo Nobelových cien“. Zmieni sa aj o novej metóde výskumu, za ktorú bola udelená Nobelova cena, a ktorá priniesla novú vlnu objavov.
 
Nezaprie však ani ekológa. Dušan Žitňan si od malička všíma negatívny vplyv človeka na životné prostredie. Preto sa vo svojom výskume zaoberá aj fenoménom úbytku hmyzu. „Všade, kde sa objavil človek, najprv vymizli veľké zvieratá. Teraz, keď už sme vyzabíjali veľké zvieratá a niektoré sme udomácnili, tak prichádza rad už aj na hmyz, čo je veľmi mrzuté, lebo hmyz má veľmi výrazný vplyv na celý ekosystém. Keď začne miznúť v takomto množstve, začnú miznúť aj hmyzožravé živočíchy ako vtáky alebo ryby a bude to mať nedozerné dôsledky,“ upozorňuje zoológ.
 
V podcaste vysvetlí, čo znamená „syndróm čistého skla“. Hlavné príčiny vidí v človeku, „za čo sa hanbím ako druh aj ja“, ďalej vo výrobe a zdokonaľovaní poľnohospodárskej mechanizácie a chemizácie. Na zamedzení úbytku hmyzu preto pracujú aj v ústave zoológie. Jeho kolegovia robia aj výskum zameraný na úbytok hmyzu: „Majú rozmiestnené pasce na Slovensku, kde ten hmyz napadá. Oni sami mi hovorili, že ešte pred desiatimi-dvadsiatimi rokmi museli meniť tieto pasce pravidelne každý týždeň, teraz možno stačí raz za mesiac.“
 
Výskum kliešťov tvorí ďalšiu časť výskumu D. Žitňana. Objasňuje, prečo sú pre nás takou hrozbou, aj keď človek nie je jeho prirodzeným hostiteľom. Zároveň dodáva, že je vyvinutá vakcína, no pre antivaxerské postoje sa prestala sa vyrábať. 
 
Dušan Žitňan stále verí, že keď sa správa slušne k ostatným, vráti sa mu to. Je presvedčený, že vedcom sa človek musí narodiť. Ďalšou podmienkou dobrej práce je však šťastie na pracovný kolektív. 
 
Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Dušanom Žitňanom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.
 
Spracovala: Andrea Nozdrovická
Foto: Martin Bystriansky

Súvisiace články