Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Cas Mudde Photo: Frankie Fouganthin, Wikimedia Commons

Kalendárium: Cas Mudde

3. 6. 2022 | zhliadnuté 455-krát

V súvislosti s úspechom populistických či krajne pravicových strán, šírením dezinformácií a polarizáciou spoločnosti na Slovensku i vo svete považujeme za spoločensky dôležité nielen sa výskumne venovať téme populizmu, ale tiež dať verejnosti do pozornosti zdroje informácií, ktoré sami možno nevyhľadávajú. Mojím tipom pre verejnosť, ktorá sa zaujíma o témy radikalizmu, extrémizmu či populizmu, je práca Casa Muddeho. A prečo stojí jeho osoba za zmienku?

Cas Mudde je holandský politológ, ktorý sa dnes 3. júna dožíva 55 rokov. Tento vedec je expertom v téme populizmu, politického extrémizmu a demokracie v Európe a USA. Je, resp. bol editorom a členom edičných rád viacerých prestížnych vedeckých časopisov, spoluzakladateľom európskej akademickej asociácie European Consortium for Political Research. Publikoval mnoho kníh a článkov a za svoju prácu a významný vedecký prínos získal viaceré prestížne ocenenia, napr. „Stein Rokkan Prize“ a „Friedrich Wilhelm Bessel Award“. Vystupuje na mnohých vedeckých aj nevedeckých podujatiach, konzultuje otázky extrémizmu a demokracie so štátnymi aj neštátnymi organizáciami, často vystupuje v zahraničných rádiách, televíziách a je citovaný medzinárodnými médiami. Je autorom článkov pre Guardian US a taktiež prispieva do VoxEurop. Od júna 2020 hosťuje podcast RADIKAAL, v ktorom sa zameriava na radikálne aspekty hudby, politiky a športu. Do každej epizódy je prizvaný zaujímavý hosť, napr. spisovateľ, žurnalista, aktivista, spevák, profesor, vedec, bývalý neonacistický skinhead a mnoho ďalších, ktorých spája táto téma a ktorí k nej majú čo povedať.

Cas Mudde definoval populizmus ako „úzko špecifikovanú ideológiu, podľa ktorej je spoločnosť rozdelená na dve homogénne a protikladné skupiny  morálne „čistý“ ľud a skorumpovanú elitu, pričom politika by mala byť vyjadrením všeobecnej vôle ľudu“ (Mudde, 2004, p. 23). Rozdiel medzi bežnými ľuďmi a elitou teda nie je ekonomický, ale morálny.

Aby sme pochopili úspech populistických strán, je dôležité poznať ich podporovateľov. Ako sú teda na tom Slováci s populistickými postojmi? To bola jedna z otázok na ktorú sme hľadali odpoveď v zbere, ktorý v novembri 2021 realizoval Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v. v. i., v spolupráci s agentúrou 2Muse. Vzorku tvorilo 832 Slovákov vyberaných na základe kvótnych charakteristík populácie pre rod, vek, vzdelanie a kraj Slovenska.

Populistické postoje ľudí (Schulz et al., 2018) boli v tomto zbere zisťované prostredníctvom troch aspektov:

  • antielitárstva, teda negatívneho postoja voči politickým elitám, ktoré zároveň zahŕňa existenciu protikladných vzťahov medzi bežnými ľuďmi a politickou elitou;
  • ľudovej suverenity, teda presvedčenia, že ľudia by sa mali podieľať na rozhodovaní a ich vôľa a ich záujmy by mali byť zohľadnené pri robení dôležitých politických rozhodnutí;
  • homogenity ľudu, teda presvedčenia o jednote bežných ľudí, ktorí majú rovnaké hodnoty a záujmy.

Z dát vyplýva  že priemer pre slovenských respondentov v populistických postojoch bol 5,18 na 7 bodovej škále, kde 7 znamená vysokú mieru súhlasu. Slováci teda súhlasili s položkami v dimenzií antielitárstva a ľudovej suverenity, no o čosi menej vnímali Slovákov ako homogénnych.

Tento výsledok môže súvisieť aj s obdobím zberu dát, teda obdobím pandémie COVID-19, kedy si respondenti mohli viac uvedomovať heterogenitu v názoroch verejnosti na opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR či napríklad vakcináciu.

Na záver by som pre inšpiráciu spomenula úvod Muddeho knihy “The ideology of the Extreme Right“, v ktorom ďakuje svojmu staršiemu bratovi Timovi, ktorý bol svojho času členom radikálneho pravicového hnutia, za rešpekt, ktorý voči sebe majú, napriek ich názorovým rozdielom (Mudde, 2002). Nech sú bratia Muddeovi príkladom toho, že aj ľudia s rozdielnymi názormi sa k sebe môžu správať s rešpektom a úctou.

Cas Mudde, všetko najlepšie!

Zdroje:

Mudde, C. (2002). The ideology of the extreme right. Manchester University Press. ISBN 9781847790118

Mudde, C. (2004). The populist zeitgeist. Government and Opposition 39(4), 541–563. https://doi.org/10.1111/j.1477-7053.2004.00135.x

https://spia.uga.edu/faculty-member/cas-mudde/

Schulz, A., Müller, P., Schemer, Ch., Wirz, D. S., Wettstein, M., & Wirth, W. (2018). Measuring Populist Attitudes on Three Dimensions. International Journal of Public Opinion Research, 30(2), 316–326. https://doi.org/10.1093/ijpor/edw037

 

Spracovala: Ivana Piterová, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v. v. i.

Foto: Frankie Fouganthin

Súvisiace články