Vychádza nová poštová známka s vedeckou tematikou
V piatok 27. mája 2022 vychádza na Slovensku nová poštová známka s vedeckou tematikou. Venovaná je 150 rokom vedeckých pozorovaní Zeme. Známka má nominálnu hodnotu dve eurá. Motívom na obálke prvého dňa (FDC) sú Helmholtzove cievky, ktoré sa používajú na eliminovanie zemského magnetického poľa. Autorom výtvarného návrhu je akad. maliar Ľubomír Paľo.
Podnetom na tvorbu poštovej známky (s rozmermi 44,4 x 26,5 mm) bol príspevok Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., a Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove pod názvom Základy vied o Zemi a vesmíre sú už vyše 150 rokov v Hurbanove. Zaujal Poštovú filatelistickú službu (POFIS) a obe spomínané inštitúcie na jej podnet pripravili námet pre známkovú komisiu, ktorý by reflektoval okrúhle výročie. A hoci používanie poštových známok v korešpondenčnom styku dlhodobo klesá, známky stále predstavujú malý svet bežne dostupného umenia. „Cez poštové známky sa dostávame k propagácii nášho umenia, techniky, krás prírody, predstavenia osobností, ale aj historických udalostí a výročí. S radosťou sme privítali možnosť spropagovať na poštovej známke nielen vedu, ale aj pracovisko SAV – Ústavu vied o Zemi v Hurbanove,“ objasňuje RNDr. Ján Madarás, PhD., z ÚVZ SAV, v. v. i. a pridáva kus histórie vedeckého poznania. „Poznávanie Zeme je staré ako ľudstvo samo. Prvé písomne zaznamenané pozorovania prírodných procesov nachádzame už v staroveku. V Mezopotámii a starom Egypte súviseli najmä so zaznamenávaním klimatických javov a počasia pre potreby poľnohospodárov. Feničania boli nielen skvelí obchodníci a moreplavci, ale aj kartografi. Starí Gréci a Rimania rozvíjali nielen filozofiu, ale aj matematiku, fyziku, vedeli opísať účinky zemetrasení, výbuchov sopiek. Veda sa na vysokej úrovni vyvíjala v Číne, Indii. Arabi boli výborní metalurgovia, chemici. Na území Slovenska sa vedecké poznanie o Zemi rozvíjalo v súvislosti s baníctvom a hutníctvom pri ťažbe a spracovaní nerastných surovín najmä od 18. storočia. Systematické vedecké pozorovania prírodných procesov sú však mladšie.“
Jedným z najdôležitejších míľnikov rozvoja modernej vedy na Slovensku bolo budovanie moderného vedeckého pracoviska v Hurbanove (Stará Ďala, Ógyalla) Dr. Mikulášom Thege Konkolym v rokoch 1867 – 1868. V roku 1871 tu založili jedno z prvých astrofyzikálnych observatórií v Európe – hvezdáreň. V roku 1872 meteorologickú stanicu v Hurbanove začlenili do siete meteorologických staníc Uhorska a odvtedy z nej pochádzajú kvalitné meteorologické záznamy. „Séria nepretržitých 150-ročných pozorovaní je mimoriadne dôležitá pri štúdiu klimatickej zmeny. Po roku 1890 sa v Hurbanove začalo sledovať magnetické pole Zeme. Z pozorovacích aktivít geomagnetického observatória mali – a aj dnes majú – pre prax najväčší význam merania magnetickej deklinácie, čo je odchýlka magnetického kompasu od skutočného zemepisného severu,“ ozrejmuje vedec. Zdôrazňuje, že poslednou aktivitou Dr. Th. Konkolyho bolo postavenie seizmického pavilónu. Éra vedeckého monitorovania zemetrasení sa začala na území Slovenska od roku 1902. „Súčasné mechanické seizmografy typu Mainka fungujú na seizmickej stanici Hurbanovo takmer nepretržite od roku 1912, čo je celosvetovo unikátne,“ vyzdvihuje J. Madarás jedinečnosť hurbanovského pracoviska ÚVZ SAV, v, v. i. V geomagnetickom observatóriu v Hurbanove sa systém Helmholtzových cievok spoločne so sondou protónového magnetometra používal na presné, takzvané absolútne merania vertikálnej a horizontálnej zložky geomagnetického poľa. Aparatúra slúžila od sedemdesiatych do deväťdesiatych rokov 20. storočia, keď ju nahradili modernejšie prístroje.
Hurbanovo tak vďaka osobnosti Dr. Mikuláša Thege Konkolyho stále predstavuje fungujúce vedecké pracovisko ako geomagnetické observatórium a historická seizmická stanica. Už 150 rokov sa tu vykonávajú aj meteorologické pozorovania, v súčasnosti v gescii Slovenského hydrometeorologického ústavu. Sídli tu aj Slovenská ústredná hvezdáreň.
„Domnievame sa, že významné míľniky slovenskej vedy je potrebné si pripomínať a modernú vedu rozvíjať na ich pevných základoch. Možno sme v tomto priveľmi skromní a málo výrazní. Systematické vedecké pozorovania sú však nevyhnutnou súčasťou bádania. Predstavujú exaktne overené a aktualizované informácie, keď sa prírodné deje z minulosti zásadne kvalitatívne nelíšili od súčasnosti. Čo je však najdôležitejšie, systematické informácie vieme aplikovať v prognózach budúcnosti,“ konštatuje na záver pri príležitosti vydania novej „vedeckej“ poštovej známky Ján Madarás.
Spracovala: Andrea Nozdrovická
Foto: POFIS