Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

39. epizóda

Vyšla 39. epizóda Vedeckého podcastu SAV

20. 5. 2022 | zhliadnuté 296-krát

Hosťom 39. epizódy vedeckého podcastu SAV bol RNDr. Ján Gálik, CSC., riaditeľ Neurobiologického ústavu BMC SAV, v. v. i., odborník v oblasti neurovied. Vo svojom výskume sa venuje použitiu elektrofyziologických metód pri vyšetrovaní poškodeného nervového tkaniva stavovcov. V súčasnosti tiež skúma, do akej miery môže slabé elektrické pole pomáhať v kombinovanej terapii traumou poškodenej miechy. Je organizátorom vedeckých konferencií a sympózií a veľmi zanieteným popularizátorom vedy, stojí za obľúbeným košickým podujatím Vedecká kaviareň. Má rád prírodu, bicyklovanie a momentálne mu vo voľnom čase robí najväčšiu radosť vytúžená záhradka. Podcast moderovala Klara Kohoutová.

„Od malička ma zaujímali prírodné vedy – mal som rád matematiku, neskôr fyziku, chémiu, biológiu. Vlastne som mal problém vybrať si, ktorú z týchto oblastí chcem študovať,“ vracia sa do školy a na začiatok rozhodnutia byť vedcom. Pre štúdium si, ako sám hovorí, alibisticky vybral biofyziku a chemickú fyziku. Neoľutoval. Už počas štúdia vedel, že chce poznať ešte viac a stať sa vedcom. Voľba padla na neurovedu. Výrazný podiel mala na tom možnosť absolvovať posledný ročník v Prahe, kde – obklopený mnohými zahraničnými študentmi – aj dokončil diplomovku z elektrofyziológie. Po škole dostal dve ponuky – pre Neurobiologický ústav SAV v Košiciach sa rozhodol na Téryho chate, kde robil nosiča. Ústavu zostal verný až doteraz, keď už je súčasťou Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i. Zaoberá sa akútnymi poškodeniami nervového systému – na začiatku to bolo ischemické poškodenie nervového tkaniva. „V súčasnosti máme vyšpecifikované dve oblasti, ktorými sa zaoberáme – ischémia mozgu a traumatické poškodenie miechy,“ vysvetľuje vedec a rozvíja podrobnosti výskumov, ktoré následne prinášajú ďalšie oblasti skúmania. V podcaste sa dostane aj k porovnaniu slovenského výskumu v oblasti neurobiológie s okolitými krajinami. „Mrzí ma, že náš systém vedy nie je dostatočne pružný na to, aby reflektoval dôležitosť vedných odborov, ktoré vo svete dominujú a dynamicky napredujú,“ konštatuje.

Ján Gálik sa tiež v podcaste podrobne venuje „svojej srdcovke“ elektrofyziológii. Opisuje elektrofyziologické metódy pri vyšetrovaní poškodeného nervového tkaniva, princíp ich fungovania, ale aj mnohé ďalšie metódy. Rozhovorí sa aj o svojej najvýznamnejšej vedeckej aktivite – výskume  lokálneho chladenia miechy, ktorého výsledky sa už aplikujú v klinickej praxi v USA a Japonsku. Vysvetlí tiež, ako je to s vedeckými pokusmi pri rôznych zvieratách/modeloch a dotkne sa aj stále citlivej témy – prečo sú dôležité pokusy na laboratórnych zvieratách a aké prísne opatrenia a predpisy pri tom treba dodržiavať. Samotný ústav prevádzkuje svoj vlastný zverinec a Ján Gálik načrtáva, ako funguje. Rozhovorí sa aj o behaviorálnych metódach, ktoré v ústave využívajú.

Popularizácia vedy je ďalšia srdcovka Jána Gálika a zároveň jeho veľký koníček. Vraví, že je povinnosťou vedcov – vzhľadom na to, že čerpajú prostriedky z verejných zdrojov – rozprávať o tom, čo robia, a takou formou, ktorej budú ľudia rozumieť. Stojí za už kultovým projektom košických vedeckých kaviarní, v ktorých od roku 2009 privítal viac ako 70 lektorov z rôznych vedeckých oblastí a z ktorých sa stala „kultúrna akcia Košíc“.

Jeho snom je dožiť sa operačnej sály, „v ktorej bude zmiešaný tím neurochirurgov a pracovníkov neurobiologického ústavu a kde sa budú aplikovať výsledky nášho výskumu priamo človeku“.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts a na Spotify. Celý rozhovor s Jánom Gálikom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Archív J.G., Katarína Gáliková

 

Súvisiace články