Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Hosťom 39. epizódy vedeckého podcastu SAV bol RNDr. Ján Gálik, CSC., riaditeľ Neurobiologického ústavu BMC SAV, v. v. i.

Vyšla 39. epizóda Vedeckého podcastu SAV

20. 5. 2022 | zhliadnuté 355-krát

Hosťom 39. epizódy vedeckého podcastu SAV bol RNDr. Ján Gálik, CSC., riaditeľ Neurobiologického ústavu BMC SAV, v. v. i., odborník v oblasti neurovied. Vo svojom výskume sa venuje použitiu elektrofyziologických metód pri vyšetrovaní poškodeného nervového tkaniva stavovcov. V súčasnosti tiež skúma, do akej miery môže slabé elektrické pole pomáhať v kombinovanej terapii traumou poškodenej miechy. Je organizátorom vedeckých konferencií a sympózií a veľmi zanieteným popularizátorom vedy, stojí za obľúbeným košickým podujatím Vedecká kaviareň. Má rád prírodu, bicyklovanie a momentálne mu vo voľnom čase robí najväčšiu radosť vytúžená záhradka. Podcast moderovala Klara Kohoutová.

„Od malička ma zaujímali prírodné vedy – mal som rád matematiku, neskôr fyziku, chémiu, biológiu. Vlastne som mal problém vybrať si, ktorú z týchto oblastí chcem študovať,“ vracia sa do školy a na začiatok rozhodnutia byť vedcom. Pre štúdium si, ako sám hovorí, alibisticky vybral biofyziku a chemickú fyziku. Neoľutoval. Už počas štúdia vedel, že chce poznať ešte viac a stať sa vedcom. Voľba padla na neurovedu. Výrazný podiel mala na tom možnosť absolvovať posledný ročník v Prahe, kde – obklopený mnohými zahraničnými študentmi – aj dokončil diplomovku z elektrofyziológie. Po škole dostal dve ponuky – pre Neurobiologický ústav SAV v Košiciach sa rozhodol na Téryho chate, kde robil nosiča. Ústavu zostal verný až doteraz, keď už je súčasťou Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i. Zaoberá sa akútnymi poškodeniami nervového systému – na začiatku to bolo ischemické poškodenie nervového tkaniva. „V súčasnosti máme vyšpecifikované dve oblasti, ktorými sa zaoberáme – ischémia mozgu a traumatické poškodenie miechy,“ vysvetľuje vedec a rozvíja podrobnosti výskumov, ktoré následne prinášajú ďalšie oblasti skúmania. V podcaste sa dostane aj k porovnaniu slovenského výskumu v oblasti neurobiológie s okolitými krajinami. „Mrzí ma, že náš systém vedy nie je dostatočne pružný na to, aby reflektoval dôležitosť vedných odborov, ktoré vo svete dominujú a dynamicky napredujú,“ konštatuje.

Ján Gálik sa tiež v podcaste podrobne venuje „svojej srdcovke“ elektrofyziológii. Opisuje elektrofyziologické metódy pri vyšetrovaní poškodeného nervového tkaniva, princíp ich fungovania, ale aj mnohé ďalšie metódy. Rozhovorí sa aj o svojej najvýznamnejšej vedeckej aktivite – výskume  lokálneho chladenia miechy, ktorého výsledky sa už aplikujú v klinickej praxi v USA a Japonsku. Vysvetlí tiež, ako je to s vedeckými pokusmi pri rôznych zvieratách/modeloch a dotkne sa aj stále citlivej témy – prečo sú dôležité pokusy na laboratórnych zvieratách a aké prísne opatrenia a predpisy pri tom treba dodržiavať. Samotný ústav prevádzkuje svoj vlastný zverinec a Ján Gálik načrtáva, ako funguje. Rozhovorí sa aj o behaviorálnych metódach, ktoré v ústave využívajú.

Popularizácia vedy je ďalšia srdcovka Jána Gálika a zároveň jeho veľký koníček. Vraví, že je povinnosťou vedcov – vzhľadom na to, že čerpajú prostriedky z verejných zdrojov – rozprávať o tom, čo robia, a takou formou, ktorej budú ľudia rozumieť. Stojí za už kultovým projektom košických vedeckých kaviarní, v ktorých od roku 2009 privítal viac ako 70 lektorov z rôznych vedeckých oblastí a z ktorých sa stala „kultúrna akcia Košíc“.

Jeho snom je dožiť sa operačnej sály, „v ktorej bude zmiešaný tím neurochirurgov a pracovníkov neurobiologického ústavu a kde sa budú aplikovať výsledky nášho výskumu priamo človeku“.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts a na Spotify. Celý rozhovor s Jánom Gálikom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Archív J.G., Katarína Gáliková

 

Súvisiace články