Kniežacia hrobka z Popradu sa po 16 rokoch vrátila na Slovensko
Zakonzervované drevené súčasti vonkajšej komory kniežacej hrobky z Popradu sa po šesťnásťročnom ošetrovaní v laboratóriách v nemeckom Schleswigu opäť vrátili na Slovensko. Protokolárne odovzdanie nálezu sa uskutočnilo za účastí nemeckých partnerov, predsedu SAV prof. Pavla Šajgalíka a viacerých významných osobností slovenskej vedy a kultúry v pondelok 9. mája 2022 v odborných depozitároch Archeologického ústavu SAV, v. v. i., v Nitre.
Hrobka popradského kniežaťa sa vrátila na Slovensko ako posledná časť jedinečnej drevenej viac ako 1600-ročnej architektúry. Rozsiahly súbor súčastí hrobovej komory bol od objavu hrobky v Poprade-Matejovciach v roku 2006 v severonemeckom Schleswigu v starostlivosti svetoznámych laboratórií špecializovaných na konzerváciu mokrého historického a prehistorického dreva. Tamojšia významná vedecká inštitúcia Museum für Archäologie a Zentrum für Baltische und Skandinavische Archäologie pri Stiftung SchleswigHolsteinische Landesmuseen, Schloss Gottorf, Schleswig je partnerskou organizáciou Archeologického ústavu SAV, v. v. i., a Podtatranského múzea.
Hrobku, doslova podzemný dom mŕtveho, náhodne objavili pri výstavbe priemyselného parku v Poprade-Matejovciach. Jedinečnosť nálezu spočíva najmä v tom, že napriek dávnemu vykradnutiu sa vďaka vhodným pôdnym podmienkam zachovalo to, čo štandardne archeológovia nenachádzajú – drevo, kože, textílie a ďalšie organické nálezy. Archeológovia našli z dreva vysústružené posmrtné lôžko či stôl, kožené puzdro na luk, časti vzorovanej tapisérie, drevený sarkofág, drevené máry, na ktorých niesli mŕtveho do hrobu a množstvo ďalších jedinečných predmetov zo začiatku doby sťahovania národov.
„Sú tam textílie a gobelíny z antických oblastí. Rovnako aj kožené predmety nie sú všetky zo Slovenska, ale tiež z Antiky, pretože dnes dokážeme zisť, či sú vyrobené z kože zvieraťa, ktoré žilo tu alebo niekde inde,“ vysvetlil riaditeľ Archeologického ústavu SAV, v. v. i., doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc.
Vedci dnes už vedia, že v hrobke bol pochovaný mladý, 18- až 20-ročný muž, vysoký približne 177 centimetrov, ktorý pochádzal z tej najvyššej spoločenskej vrstvy. „Podľa toho, čo sa z dochovanej tretiny kostí dalo zistiť, nemal nejaké mechanické alebo fyzické poškodenia. Zistilo sa, že trpel hepatitídou typu B a táto žltačka pravdepodobne zapríčinila jeho smrť," uviedol vedúci výskumu PhDr. Karol Pieta, DrSc., z Archeologického ústavu SAV, v. v. i.
Veľký objem asi 10 ton vážiacich driev z podzemného zrubu, t. j. vonkajšia komora, vrátane jej podlahy a plochej strechy, sa nedali z technických a najmä z finančných dôvodov konzervovať osvedčenou metódou – napustením konzervačným roztokom, tzv. polyetylénglykolom (PEG). Nemeckí odborníci preto po dohode a v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV, v. v. i., vyvinuli novú metódu kontrolovaného procesu prirodzeného vysušovania popradských driev. Tento ekologický spôsob si na rozdiel od pôvodných plánov vyžiadal záverečné úpravy počas niekoľkých rokov a bude pokračovať aj po prevezení nálezov v špeciálnych klimatizovaných depozitároch Archeologického ústavu SAV, v. v. i., v Nitre. Toto vedecké pracovisko ich vybudovalo z vlastných zdrojov práve pre akútnu potrebu dlhodobej starostlivosti o vzácne pamiatky z organických materiálov zo Slovenska, ktoré sú nenahraditeľnou databankou informácií o životnom prostredí a ľudskej aktivite v našej dávnej minulosti.
Konzervovanie celého inventára popradskej hrobky a jej vyhodnotenie je učebnicovým príkladom medzinárodnej spolupráce. Na tomto jedinečnom projekte sa popri slovenskej a nemeckej inštitúcii v rôznom rozsahu podieľali aj významné pracoviská z mnohých ďalších európskych krajín.
Podstatná časť z kniežacej hrobky zostane uložená v špecializovaných depozitároch Archeologického ústavu SAV, v. v. i., v Nitre. Zároveň sa však pripravuje stála expozícia v Podtatranskom múzeu v Poprade, ktorá bude obsahovať všetky najvýznamnejšie nálezy z hrobky.
Súčasťou podujatia bolo uvedenie novej publikácie K. Pieta – T. Štolcová: Knieža z Popradu a jeho hrobka. Archeologické pamätníky Slovenska 12, Nitra 2021.
Zdroj: TASR
Spracovala: Andrea Nozdrovická
Foto: Matej Ruttkay, AÚ SAV, v. v. i.