Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Koronálny multikanálový polarimeter (CoMP-S) na Observatóriu Lomnický štít a pozorovaná slnečná protuberanica

Deň Slnka: Našu najbližšiu hviezdu stále celkom nepoznáme

3. 5. 2022 | videné 883-krát

Dnes, 3. mája si pripomíname Deň Slnka, hviezdy, bez ktorej by nebol možný život na Zemi.

„Málokto z nás si uvedomuje, že krásny slnečný deň je niečo, čo je vo vesmíre veľmi výnimočná situácia. Pre vesmír je typická hlboká tma a chlad a len v malom okolí hviezd je teplo a svetlo, ktoré považujeme za samozrejmosť. Preto si naše Slnko zaslúži, aby sme mu aspoň raz za rok vzdali hold,“ hovorí RNDr. Aleš Kučera, CSc., z Astronomického ústavu SAV, v. v. i.

Vysvetľuje, že pre ľudí a život, je dobrou správou, že Slnko je približne v polovici svojho života, má vek 4,5 miliardy rokov a zásoba vodíka v centre Slnka stačí na to, aby tam termonukleárne reakcie prebiehali ešte ďalších päť miliárd rokov. V Slnku sa termonukleárnymi reakciami každú sekundu „premení“ približne 700 miliónov ton vodíka na 696 miliónov ton hélia, dopĺňa astrofyzik. Ušetrené štyri milióny ton hmoty sa bez zvyšku premenia na čistú energiu a Slnko ju vyžiari. „Takáto energia by pol kilometra hrubý pancier ľadu okolo celého Slnka roztopila za 40 minút. Cítime ju ešte aj tu, vo vzdialenosti 150 miliónov kilometrov od Slnka. Bez nej by nebol na našej planéte možný život,“ objasňuje ´prácu´ životodarnej planéty A. Kučera.

Zároveň však upozorňuje aj na „odvrátenú“ stránku našej najbližšej hviezdy – slnečnú aktivitu, ktorá môže ohroziť mnohé zariadenia dnes už bytostne dôležité pre chod spoločnosti. „Ťažko si dnes vieme predstaviť život bez mobilov, navigácie, satelitnej televízie, rádiových prenosov či rozvodov elektrickej energie, ktoré by dokázala vyradiť jedna veľmi silná slnečná erupcia sprevádzaná výronom koronálnej hmoty. Jedna taká už na Zem v roku 1859 udrela,“ konštatuje vedec. 

Preto sa podľa neho súčasná slnečná fyzika zameriava hlavne na skúmanie procesov, ktoré vedú k slnečnej aktivite, erupciám a veľkým zmenám magnetických polí v slnečnej atmosfére, ktoré sú zodpovedné za vznik erupcií.

Projekty Astronomického ústavu SAV, v. v. i., a Slnko

V Astronomickom ústave SAV, v. v. i., riešia pracovníci Oddelenia fyziky Slnka v medzinárodnej spolupráci viacero vedeckých projektov, ktoré sú zamerané práve na výskum aktívnych procesov v slnečnej atmosfére. Podieľajú sa aj na projekte prípravy veľkého európskeho slnečného teleskopu.

V projekte H2020 SOLARNET Integrácia slnečnej fyziky s vysokým rozlíšením, združujúcom 36 inštitúcií zo 17 krajín je hlavnou témou výskum prístrojmi, ktoré dokážu pozorovať Slnko s veľkým priestorovým a časovým rozlíšením. „To je potrebné na výskum priestorovo malých ale silných magnetických polí, ktoré považujeme za kľúčové v procese vzniku erupcií,“ ozrejmuje A. Kučera.

Tri projekty – Štúdium dynamiky a magnetických vlastností štruktúr v slnečnej atmosfére spektroskopickými a spektro-polarimetrickými metódami (VEGA), Dynamika a magnetické vlastnosti oblúkovitých filamentárnych štruktúr (Medziakademická dohoda DAAD Slovensko – Nemecko) a Fyzikálne vlastnosti maloškálových výtryskov v slnečnej chromosfére (Medziakademická dohoda MAD Slovensko – Poľsko) –  využívajú špičkové prístroje na Observatóriu Lomnický štít, Koronálny multikanálový polarimeter (CoMP-S) a Slnečný chromosférický detektor (SCD), veľké slnečné teleskopy na Kanárskych ostrovoch a satelitné prístroje. „Cieľom je analýza dynamických pohybov a magnetických polí v rôznych aktívnych štruktúrach v slnečnej fotosfére, chromosfére a koróne,“ vysvetľuje A. Kučera.

Projekt H2020 PRE-EST – Prípravná fáza pre Európsky slnečný ďalekohľad združuje 23 inštitúcií zo 17 krajín a venuje sa vývoju technológie a prístrojov pre plánovaný veľký európsky teleskop s priemerom hlavného zrkadla 4m.

„Aj  keď sa naše poznatky o Slnku za posledných 10 rokov výrazne zlepšili, stále sa nepodarilo uspokojivo vysvetliť podstatu slnečného dynama, t. j. príčinu striedania vysokej a nízkej slnečnej aktivity,“ osvetľuje astrofyzik. Slneční fyzici sa tiež pokúšajú odhaliť, čo a ako zohrieva horné vrstvy slnečnej atmosféry, chromosféru a korónu, ktoré sú výrazne horúcejšie ako spodná fotosféra. „To, že pri prenose energie do vyšších vrstiev hrá významnú úlohu koncentrované magnetické pole a rôzne druhy vĺn, je už dokázané, ale celkový popis procesov stále chýba,“ naznačuje plány vedcov A. Kučera z Astronomického ústavu SAV, v. v. i., a dodáva, že veľkou a naliehavou výzvou ostáva schopnosť správnej predpovede vzniku  silných slnečných erupcií pre ochranu kozmonautov, satelitov a komunikačných technológií.

 

Spracovala: Andrea Nozdrovocká

Foto: archív Aleša Kučeru

Súvisiace články