Aktuality

V posledných týždňoch sme na Slovensku boli svedkami vlny solidarity a verejnej podpory pre Ukrajinu a pre tisíce civilistov utekajúcich pred vojnou. Charakteristickým znakom, ktorý robí z utečencov pomerne jedinečnú skupinu, je skutočnosť, že utečenci podľa definície¹ vykazujú vysokú mieru zraniteľnosti. Na druhej strane sú ľudia vo všeobecnosti nápomocní ľuďom, ktorí utekajú pred vojnou, otvorenosť voči utečencom sa medzi jednotlivcami, medzi krajinami a v čase líši. V roku 2015 počet ľudí žiadajúcich o azyl v Európe prudko vzrástol. Žiadosti o azyl sa však sústreďovali najmä v niektorých cieľových krajinách ako Nemecko, Rakúsko alebo Švédsko. Dnes je Slovensko v prvej línii najväčšej utečeneckej krízy v Európe od konca druhej svetovej vojny. V našom článku používame pojem utečenec, pričom zahŕňa mužov aj ženy - utečenkyne.

Najnovší prieskum sledovania verejnej mienky Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV, v. v. i., predstavuje do istej miery nádejný obraz postojov verejnosti k azylu a utečencom z Ukrajiny. Prieskum bol realizovaný v marci 2022 na reprezentatívnej vzorke 1851 obyvateľov Slovenska, na základe kvótnych charakteristík pre rod, vek, vzdelanie a kraj. Z celkového počtu opýtaných, takmer 60 percent súhlasí s tým, aby ľudia z Ukrajiny, ktorí sem prišli žiť, mali rovnaké práva ako všetci ostatní (pozri Graf 1.).

K 11.aprílu 2022 na Slovensko prišlo cez východnú hranicu spolu 324 133 ľudí (údaj od 24. 2. do 11. 4. 2022). O dočasné útočisko požiadalo 65 972 osôb a ďalších 168 o azyl². Slovensko patrilo dlhodobo ku krajinám EÚ, ktoré mali najmenej žiadateľov o azyl, azylantov a osôb s poskytnutou doplnkovou ochranou. Súčasný stav prináša nové výzvy pre azylovú, migračnú a integračnú politiku Slovenskej republiky a poukazuje na nevyhnutnosť informovať verejnosť vecne, odborne a transparentne o jej tvorbe a cieľoch. V rámci prezentovaného prieskumu, takmer 40 percent opýtaných súhlasí s názorom, že „Utečenci z Ukrajiny by mali mať právo požiadať o azyl na Slovensku bez akýchkoľvek ročných limitov. 35 percent ľudí nie je rozhodnutých, zatiaľ čo 25 percent s týmto nesúhlasí.

V kontexte finančnej podpory pre ukrajinských žiadateľov o azyl „Kým sa posudzujú žiadosti o azyl, vláda Slovenskej republiky by mala žiadateľom poskytnúť finančnú podporu“ má verejná mienka ambivalentný charakter, kde takmer polovica opýtaných nie je úplne rozhodnutá, či by finančná podpora mala byť poskytnutá alebo nie. 30 percent opýtaných s týmto súhlasí, zatiaľ čo vyše 20 percent nesúhlasí.

Vyše polovica Slovákov a Sloveniek ďalej súhlasí s tým, aby „Utečenci z Ukrajiny, ktorých žiadosti o azyl sa vyhovelo, mali mať právo priviesť svojich blízkych rodinných príslušníkov“.

Príchod veľkého počtu ľudí z Ukrajiny znamená nielen novú skúsenosť pre ľudí na Slovensku, ale aj výzvu, ako túto situáciu zvládnuť. Rôzni aktéri na miestnej, regionálnej i národnej úrovni, vzdelávacie inštitúcie a ďalšie organizácie stoja pred neľahkou úlohou začleniť prichádzajúcich ľudí do života na Slovensku, poskytnúť im koordinované služby, nástroje a informačné kanály, ktoré im pomôžu zorientovať sa a zaradiť sa do každodenného života. Vyše 30 percent opýtaných respondentov a respondentiek si myslí, že by „Utečencom z Ukrajiny malo byť umožnené prísť na Slovensko len na krátky čas, aby tu pracovali a potom by sa od nich malo vyžadovať, aby sa vrátili domov“.

Naopak, 40 percent opýtaných súhlasne odpovedalo,  že „Utečenci z Ukrajiny by mali mať možnosť prísť na Slovensko na dlhšie obdobie, aby mali šancu usadiť sa a integrovať sa. Pomerne veľkú časť respondentov (v oboch prípadoch sa počet pohybuje okolo 40 percent) odpovedali nerozhodne, teda ani súhlasia/ani nesúhlasia s danými výrokmi.

Slovákov a Sloveniek sme sa tiež pýtali či „V súvislosti s vojnou na Ukrajine, zvažujú odchod zo  Slovenska“. Vyše tri štvrtiny opýtaných v súvislosti s vojnou na Ukrajine neuvažuje o odchode zo  Slovenska, 17 percent sa nad tým nezamýšľalo, zatiaľ čo 6 percent ľudí uvažuje o odchode z krajiny (Graf 3.). 

Až 60 percent Slovákov a Sloveniek popisuje ťažkosti a obavy v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Medzi najčastejšie spomínané patria obavy z blízkosti konfliktu, straty pocitu bezpečia, obavy z nárastu kriminality, emócie smútku a hnevu, strachu o budúcnosť, zvýšená miera stresu, strata psychickej pohody a obavy o duševné zdravie seba ako aj blízkych.

Proces integrácie utečencov je procesom obojstranným. Na jednej strane musia cudzinci akceptovať pravidlá a zvyky, ktoré sú zaužívané na Slovensku, na druhej strane však majú mať právo dodržiavať svoje zvyky a tradície. Ak je toto zabezpečené, nevznikajú konflikty a nedorozumenia. Zistenia aktuálneho prieskumu ilustrujú, prečo a ako je transparentná a otvorená diskusia s verejnosťou s dostatkom odborných vedomostí a faktov o azylovej a integračnej politike dôležitá.  Zabezpečenie súhlasu širokej verejnosti s prijatím utečencov si vyžaduje a bude vyžadovať systém, ktorý bude zrozumiteľný, spravodlivý a humánny.

Grantová podpora: Agentúra na podporu výskumu a vývoja APVV-20-0319  s názvom Behaviorálne aspekty COVID-19: Mapovanie správania súvisiaceho s pandémiou a jej psychologické, sociálne a ekonomické dôsledky.

Spracovala: Mgr. Jana Papcunová, doktorandka Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV, v. v. i./ambasádorka sociálnej psychológie Európskej asociácie sociálnych psychológov EASP