Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top on side

Aktuality

Archívna snímka. Cvičenie Ozbrojených síl SR

Iba tretina Slovákov by bola ochotná bojovať za svoju krajinu

13. 4. 2022 | zhliadnuté 350-krát

Na Slovensku mierne rastú obavy z ekonomických dôsledkov vojny, predovšetkým zo zdražovania a z ekonomickej krízy. Obavy z vojny na Ukrajine však tiež zostávajú na vysokých úrovniach i po siedmych týždňoch od jej začiatku. Iba 27,5 percenta zo všetkých respondentov (a tretina mužov) by bola ochotná bojovať za Slovensko, ak by bola vojna. Ochota bojovať za Slovensko súvisí s dôverou v niektoré inštitúcie, ako i s geopolitickým preferovaním Západu (EÚ, NATO). Podľa medzinárodného Európskeho výskumu hodnôt bola ochota bojovať za vlasť na Slovensku v porovnaní s inými európskymi krajinami veľmi nízka už v roku 2017 a v súčasnosti ešte viac klesla.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV, v. v. i., a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Od marca 2020 zrealizovali štrnásť rozsiahlych zisťovaní.

Štrnásta vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila v období 31. marca až 7. apríla 2022. V tomto období pokračoval útok vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu. Ruské vojská ustúpili z okolia Kyjeva a médiami prebehli správy o masakroch ukrajinského civilného obyvateľstva. Väčšina západného sveta, ako aj Európska únia naďalej odsudzovala ruskú agresiu a zavádzala nové ekonomické sankcie. Na Slovensko prišlo už viac ako 300-tisíc vojnových utečencov z územia Ukrajiny. Epidémia koronavírusu bola v tomto období na Slovensku stabilizovaná, s rozšírením variantu omikron klesla závažnosť ochorenia, ale denné prírastky ako i počet hospitalizovaných ostávali na pomerne vysokých úrovniach.

Rastú najmä obavy zo zdražovania, ekonomickej krízy a z príchodu utečencov

Podobne ako pred mesiacom i v aktuálnom výskume respondenti pociťujú najväčšie obavy z rastúcich cien energií a inflácie (88,7%, na prelome marca a apríla to bolo 85,7 %). Mierne tiež narástli obavy z ekonomickej krízy zapríčinenej vojnou (zo 77,5 % na 83,6 %). Na druhej strane sa veľmi mierne oslabili obavy zo samotnej vojny na Ukrajine (zo 78,2 % na 74 %), pričom však obavy z rozpútania tretej svetovej vojny (73,6 %) a z rozšírenia vojnového konfliktu na Slovensko (70,3 %) veľmi mierne (na úrovni štatistickej chyby) narástli. Veľká časť respondentov pociťuje tiež obavy zo stavu slovenského zdravotníctva (81,2 %) a z popularity extrémistických a antisystémových skupín na Slovensku (65,8 %). Narástli tiež obavy z príchodu utečencov z krajín sužovaných vojnou (68,8 %) a z pandémie koronavírusu (49,2 %), ktoré však sú – podobne ako začiatkom marca 2022 – najnižšie v porovnaní s obavami z ostatných skutočností.

Ak by bola na Slovensku vojna, ochotných bojovať za svoju krajinu by bola iba tretina mužov

Na otázku Ak by bola na Slovensku vojna boli by ste ochotný(á) bojovať za svoju krajinu? odpovedalo kladne iba 27,5 percenta respondentov, záporne 37,1 percenta respondentov a odpoveď „neviem“ zvolilo 35,4 percenta respondentov. O niečo častejšie by boli ochotní bojovať muži (33,5 %) ako ženy (21,7 %), ale muži tiež častejšie ako ženy odpovedali na túto otázku záporne. Až 39,6 percenta mužov uviedlo, že by neboli ochotní bojovať, v prípade žien tak odpovedalo len 34,7 percenta, pričom ženy odpovedajú najčastejšie „neviem“. Viac ochotní bojovať za Slovensko sú muži nad 60 rokov ako muži do 40 rokov.

Ochota bojovať za Slovensko súvisí s dôverou v inštitúcie, ako sú vláda, parlament či prezidentka, ale tiež s dôverou k médiám či zamestnávateľom. Za Slovensko by boli tiež ochotnejší bojovať respondenti, ktorí si myslia, že Slovensko by geopoliticky malo stáť na strane Západu (EÚ a NATO), naopak respondenti, ktorí si myslia, že Slovensko by malo stáť na strane Ruska, by boli ochotní bojovať menej. Podobne platí, že za Slovensko sú ochotnejší bojovať prívrženci členstva v NATO. Bojovať sú menej ochotní vysokoškolsky vzdelaní respondenti.

Nízku ochotu bojovať za svoju vlasť dokumentuje i medzinárodný Výskum európskych hodnôt z roku 2017, ktorého výsledky znázorňuje Tabuľka. Pre lepšiu porovnateľnosť dát z jednotlivých výskumov uvádzame ochotu bojovať za svoju krajinu pre mužov vo veku 18 až 60 rokov. V európskom porovnaní mali v tomto výskume nižšiu ochotu bojovať ako Slováci iba Taliani a Španieli. V porovnaní s rokom 2017 však ochota Slovákov vo veku 18 až 60 rokov bojovať za svoju vlasť klesla z 56,4 percenta na súčasných 32,5 percenta.

 

Tabuľka

Boli by ste ochotní bojovať za svoju krajinu? Odpovede „áno“, muži vo veku 18 až 60 rokov, Výskum európskych hodnôt, rok 2017 ak nie je uvedené inak

Nórsko (2018)

91,6 %

Rusko

89,7 %

Slovinsko

87,3 %

Bulharsko

86,3 %

Poľsko

85,7 %

Švédsko

85,5 %

Bielorusko (2018)

85,5 %

Fínsko

84,7 %

Dánsko

82,6 %

Maďarsko (2018)

76,0 %

Veľká Británia (2018)

74,6 %

Estónsko (2018)

74,1 %

Chorvátsko

73,5 %

Rumunsko (2018)

72,5 %

Francúzsko (2018)

72,0 %

Česká republika

70,7 %

Litva (2018)

67,3 %

Švajčiarsko

66,8 %

Srbsko (2018)

66,4 %

Portugalsko (2020)

65,4 %

Rakúsko (2018)

64,9 %

Holandsko

64,8 %

Nemecko

62,4 %

Slovensko

56,4 %

Taliansko (2018)

52,4 %

Španielsko

45,5 %

Slovensko (ASMS 2022)

32,5 %

   

„Veľmi nízka ochota bojovať za Slovensko môže súvisieť nielen s nízkou dôverou v niektoré inštitúcie a štát, ale tiež s istou geopolitickou rozpoltenosťou. Dôležitým kontextom je tiež história: na Slovensku nemáme tradíciu heroizovať svoje ozbrojené sily a na rozdiel od iných štátov či národov sme ani v minulosti nevybojovali žiadne väčšie úspešné ozbrojené konflikty či povstania,“ konštatuje sociológ Robert Klobucký zo Slovenskej akadémie vied.

„Nižšiu ochotu bojovať za Slovensko v roku 2022 než v roku 2017 možno interpretovať tak, že keďže dnes je vojna skutočnosťou, ktorá sa odohráva tesne za hranicami Slovenska a každodenne vidíme jej dôsledky, respondenti svoju ochotu bojovať za vlasť posudzujú menej idealisticky než v roku 2017. Podobne viac ochotní bojovať sú najmä starší muži, ktorí si prešli povinnou vojenskou službou počas studenej vojny, ich otcovia bojovali v 2. svetovej vojne a teda boli socializovaní do príbehov o vojne a hrdinskom boji proti nepriateľom,“ dopĺňa sociálna psychologička Barbara Lášticová zo Slovenskej akadémie vied.  

Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke prieskumu.

 

Spracovala: Michaela Lukovičová, agentúra Seesame

Foto: TASR/Branislav Račko

Súvisiace články