Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Obr. 1: Záznamy zemetrasenia zo 6.4.2022 o 19:04 miestneho času pri Banskej Bystrici z Národnej siete seizmických staníc spolu s dočasnými seizmickými stanicami CzechGeo

Zemetrasenie pri Banskej Bystrici 6. apríla 2022

8. 4. 2022 | zhliadnuté 499-krát

Štyri minúty po 19. hodine LSEČ v stredu, 6. apríla 2022, pocítili obyvatelia Banskej Bystrice a okolia na pár sekúnd účinky slabého zemetrasenia. Najmä v okolí epicentra bol prírodný jav sprevádzaný aj zvukovým efektom akoby prasknutia. Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo medzi Šalkovou (najvýchodnejšia mestská časť Banskej Bystrice) a Slovenskou Ľupčou.

Magnitúdo zemetrasenia, stanovené zo staníc Národnej siete seizmických staníc Slovenska (NSSS) prevádzkovaných Ústavom vied o Zemi Slovenskej akadémie vied, v. v. i., (obr. 1 a 2), má hodnotu ML = 2,1. Epicentrum a magnitúdo určené z NSSS bolo stanovené na základe manuálneho spracovania údajov a je presnejšie ako magnitúdo určené na základe automatickej (softvérovej) lokalizácie (ML = 2,4) (obr. 3). K 7.4. 2022, 16:15 hod. občania poslali 83 makroseizmických dotazníkov z 24 lokalít, v ktorých uviedli pocítené účinky zemetrasenia.

Horehronie patrí medzi seizmicky aktívne oblasti Slovenska. Zemetrasenia z tejto ohniskovej zóny nie sú zriedkavým javom, NSSS tu ročne zaznamenáva niekoľko zemetrasení.

Z historických prameňov vieme, že v okolí Banskej Bystrice boli v minulosti zaznamenané aj stredne silné zemetrasenia.

Najznámejším historickým zemetrasením v okolí Banskej Bystrice je zemetrasenie z 5. júna 1443 (s epicentrom pri Kremnici, no lokalizácia epicentra vykazuje neurčitosť 50 km). Zemetrasenie napríklad vážne poškodilo hrad Ľupča, čo bolo dokladované archeologickým a architektonicko-historickým výskumom pri nedávnej obnove hradu (bol nájdený deštrukčný horizont časovo stotožnený so zemetrasením 1443). Epicentrálna makroseizmická intenzita dosiahla hodnotu 8° EMS-98, čo pri prepočte na momentové magnitúdo dáva približnú hodnotu 5,9.

Pri zemetrasení 11. júla 1830 s epicentrom pri Ľubietovej bol poškodený miestny kostol a (dnes už zaniknutý) mestský hrad. Epicentrálna makroseizmická intenzita dosiahla hodnotu 7° EMS-98, čo pri prepočte na momentové magnitúdo dáva približnú hodnotu 4,6.

Stredná a staršia generácia Banskobystričanov si pamätá zemetrasenie 7. júna 1989, ktoré ich o pol tretej nad ránom prebudilo zo spánku. Pri zemetrasení bolo ľahko poškodených niekoľko panelových domov na sídliskách. Epicentrálna makroseizmická intenzita dosiahla hodnotu 5-6° EMS-98, čo pri prepočte na momentové magnitúdo dáva približnú hodnotu 4,1.

Zoznam pocítených zemetrasení z ohniskovej oblasti Horehronie za posledných 10 rokov:

3. 11. 2015               lokálne magnitúdo       3,2       pri Brezne

15. 4. 2017               lokálne magnitúdo       1,6       pri Banskej Bystrici

15. 4. 2017               lokálne magnitúdo       1,4       pri Banskej Bystrici

3. 5. 2019                 lokálne magnitúdo       1,4       pri Brezne

13. 10. 2021             lokálne magnitúdo       1,8       pri Brezne

Z doterajších pozorovaní a určeného hypocentra zemetrasenia plytko pod povrchom je pravdepodobné, že seizmická aktivita sa prejavila vo významnej zlomovej zóne - čertovickej línii. V geologickom, ale aj geofyzikálnom obraze čertovická línia oddeľuje dve hlavné tektonické jednotky v Centrálnych Západných Karpatoch - podložné tatrikum a nadložné veporikum. Tieto kôrové jednotky sa zblížili počas jednej z fáz alpínskeho orogénu v druhohornom období na rozhraní spodnej a vrchnej kriedy pred približne 100 miliónmi rokov, pričom z priestoru bol tektonicky vytlačený krížňanský príkrov.

Na povrchu je čertovická línia sledovateľná v oblasti od Mýta pod Ďumbierom cez sedlo Čertovica po Vyšnú Bocu. Jej ostatné časti sú prekryté inými vyššími tektonickými jednotkami – chočským príkrovom, príkrovom Drienka, alebo mladším – treťohorným sedimentárnym pokryvom a neovulkanitmi – sopečnými horninami patriacimi do stredoslovenských vulkanických pohorí.

Geofyzikálnymi meraniami bolo indikované pokračovanie čertovickej línie juhozápadným smerom, približne údolím Hrona až do oblasti Levice – Komárno.

Aj keď základ čertovickej línie vznikol pred 100 miliónmi rokov, tektonické napätie medzi dvoma jednotkami prevažne kryštalických (žulovo-rulových) hornín pretrváva dodnes. V kontaktnej zóne sú horniny silne tektonicky porušené. Sprievodným javom pohybov bola aj cirkulácia fluíd a vznik minerálnych žíl v mnohých častiach tektonickej zóny. Línia má premenlivý sklon, preto aj jej obraz v hlbšom podloží môže mať rôznu podobu – od strmo uklonených tektonických zlomov až po ich plytký sklon.

V čase vzniku čertovickej línie mala tektonická zóna kompresný (násunový) charakter, keď sa nad seba presúvali kôrové jednotky. V neskoršom období nadobudla extenzný (poklesový) trend, ktorý pretrváva dodnes. Predbežne určený ohniskový mechanizmus zemetrasenia zo 6. apríla 2022 má tiež poklesový charakter na zlome približne východo-západného smeru (obr. 4).

Text: Andrej Cipciar, Róbert Kysel, Peter Pažák, Lucia Fojtíková, Ján Madarás a Kristián Csicsay,

ÚVZ SAV, v. v. i.

Súvisiace články