Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top on side

Aktuality

Ilustračná snímka

Prokremeľskej propagande dôveruje vyše pätina Slovákov a Sloveniek

30. 3. 2022 | zhliadnuté 1259-krát

Slovenský informačný priestor je od začiatku vojny na Ukrajine pod neustálym tlakom prokremeľskej propagandy a dezinformácií. Situácia z posledných dní a týždňov inšpirovala experimentálnych psychológov a psychologičky zo Slovenskej akadémie vied k výskumu, v ktorom zisťovali, do akej miery Slováci a Slovenky dôverujú prokremeľským naratívom ospravedlňujúcim či obhajujúcim zapojenie ruských vojsk na Ukrajine.

Vedecký kolektív z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i., (ÚEP CSPV SAV, v. v. i.) uskutočnil v dňoch 22. až 24. marca 2022 prieskum na vzorke 900 respondentov. Získané údaje ukázali, že správam ospravedlňujúcim zapojenie ruských vojsk na Ukrajine verí 22 percent oslovených respondentov. Do značnej miery pritom záleží na obsahu konkrétnych správ.

„Najnižšiu dôveru sme našli pri správach, že vojna na Ukrajine je zinscenovaná a na záberoch z nej sú zaplatení herci a herečky (11 %), alebo že Ukrajina vyvíja jadrové či iné rádioaktívne zbrane (13 %). Naopak, viac ako štvrtina ľudí verí často opakovaným správam napríklad o tom, že Rusko sa vojenskou intervenciou na Ukrajine snaží o odzbrojenie a denacifikáciu Ukrajiny (28 %), že vojna na Ukrajine bola zámerne vyvolaná západnými mocnosťami a Rusko iba reagovalo na ich provokáciu (34 %), alebo že na východe Ukrajiny bola voči ruským menšinám páchaná genocída (27 %),“ spresnil Jakub Šrol z ÚEP CSPV SAV, v. v. i.

Predbežné analýzy poukázali aj na skutočnosť, že faktory ako vek či pohlavie pri dôvere prokremeľským naratívom obhajujúcim vojnový konflikt na Ukrajine nezohrávajú zásadnú úlohu. J. Šrol tiež zdôraznil, že takýmto správam nepodliehajú výhradne ľudia s nižšou úrovňou vzdelania či analytického myslenia.

„Je síce pravda, že dôvera prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine je mierne vyššia u ľudí so stredoškolským či nižším vzdelaním, nejde však o kľúčovú premennú, ktorá by vysvetlila náchylnosť ľudí veriť takýmto tvrdeniam,“ dodal experimentálny psychológ.

Zo zistení tiež vyplýva, že dôvera prokremeľským naratívom ide ruka v ruke so sympatiami voči Rusku. „Vyššiu dôveru prokremeľským naratívom vidíme tiež u ľudí, ktorí sú presvedčení, že na Slovensku sme sa mali lepšie za bývalého režimu, ako sa máme v súčasnosti a zároveň uprednostňujú usporiadanie spoločnosti, v ktorom vládne jeden silný a rozhodný autoritársky líder pred dnešnou liberálnou demokraciou. Všetky tieto výsledky dokresľujú dobre známy poznatok, že ľudia zvyknú dôverovať takým informáciám, ktoré zapadajú do ich názorov a videnia sveta, a sú naopak oveľa skeptickejší voči správam, ktoré sú s ich svetonázorom v rozpore,“ spresnil J. Šrol.

Zaujímavým zistením bolo aj to, že dôvera prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine bola špeciálne vysoká u ľudí, ktorí zároveň boli presvedčení o pravdivosti niektorých konšpiračných teórií o ochorení COVID-19.

Kým do istej miery je možné, že niektoré špecifické osobné a psychologické vlastnosti robia ľudí náchylnejších k prijímaniu takýchto obsahov, veľký presah medzi dôverou prokremeľským naratívom a konšpiračným presvedčeniam o COVID-19 je pravdepodobne dôsledkom aj toho, že tieto tvrdenia sa zvyknú šíriť rovnakými informačnými kanálmi – napríklad prostredníctvom rovnakých skupín či profilov na sociálnych sieťach. Tieto informačné kanály sú na Slovensku zjavne populárne a majú zásadný vplyv na verejnú mienku,“ dodal vedec na záver.

Podrobne aj v tomto blogu

Viac aj o tejto téme sa môžete dozvedieť dnes 30. marca 2022 o 18.00 h. v rámci SAVinci kaviarne na tému Hoaxy a propaganda. Hosťami budú autori prieskumu Vladimíra Čavojová a Jakub Šrol z ÚEP CSPV SAV, v. v. i.

Vedeckú kaviareň môžete sledovať online prostredníctvom facebookovej stránky SAV.

Link na udalosť

 

Spracovala: Kataría Gáliková

Foto: pixabay.com/renateko

Súvisiace články