Pozvánka na prezentáciu novej monografie o rozporuplnej slovenskej recepcii francúzskej klasiky
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., pozýva na prezentáciu monografie Jany Truhlářovej Dlhá cesta k porozumeniu. Émile Zola, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant v slovenskej literatúre a kritike, ktorá sa uskutoční 23. marca 2022 o 14.00 h online.
Knihu predstavia vedecká redaktorka prof. PhDr. Mária Kusá, CSc., a vedecké recenzentky prof. PhDr. Zuzana Malinovská, CSc. a doc. PhDr. Jana Páleníková, CSc.
Prijímanie zahraničných impulzov je nevyhnutnou podmienkou vývinu aj sebadefinovania každej takzvanej malej či veľkej literatúry. Bez vzájomného pôsobenia by nemohli vznikať dejiny žiadnej literatúry, to napokon konštatovali literáti a myslitelia už v staroveku a ešte v oveľa väčšej miere sa to týka modernej doby. Pre národné literatúry, ktoré sa formovali až v posledných dvoch storočiach, to platí dvojnásobne. V nich zohrávajú podstatnú úlohu vzory či podnety, prichádzajúce z iných kultúr, aj spôsob, ako k nim prijímajúca literatúra pristupuje.
Dejinami pôsobenia západných literatúr na Slovensku v čase utvárania modernej slovenskej literatúry v 19. storočí a na prelome 19. a 20. storočia sa zaoberali viacerí literárni a kultúrni historici. Kniha romanistky Jany Truhlářovej sa pokúša pozrieť na túto problematiku z trochu inej perspektívy: uchopiť ju zvonka, zasadiť do širšieho medzinárodného rámca, poukázať aj na hlbšie súvislosti literárnych vzťahov a tým prispieť k obohateniu domáceho pohľadu. Zameriava sa na slovenskú recepciu troch významných francúzskych spisovateľov druhej polovice 19. storočia, Gustava Flauberta (1821 – 1880), Émila Zolu (1840 – 1902) a Guy de Maupassanta (1850 – 1893).
Autori pôsobili na európsky literárny vývin v čase utvárajúcej sa modernej slovenskej literatúry, a tak sa s ich literárnymi názormi a koncepciami domáci literáti a kritici nevyhnutne vyrovnávali. V tomto duchu sa na osi Východ/Západ odohrával aj proces vytvárania vzorov a ozrejmovania si vlastnej budúcej orientácie v rámci slovenskej literatúry a kritiky. Jednotlivé kapitoly monografie nie sú zoradené chronologicky, ako prvému sa autorka venuje Émilovi Zolovi, pretože v slovenskej kritike sa jeho meno od začiatku ozývalo najhlasnejšie a názory na jeho tvorbu mali najhlbšie dôsledky. Práca je historickým a materiálovým obzretím sa za troma spisovateľmi, ktorí v slovenskej literatúre pôsobili emblematicky. Zohľadňuje literárnokritickú reflexiu ich diel aj preklady od najstarších po súčasnosť v úsilí nájsť odpovede na otázky, čím títo spisovatelia viac ako iní šokovali, provokovali a napokon inšpirovali slovenské kultúrne prostredie. Ich podrobnejšie preskúmanie môže otvoriť pohľad aj na ďalšie podobné fenomény a prispieť k širšiemu vnímaniu slovenskej literatúry a kritiky v európskom či svetovom kontexte.
Text a foto: ÚSvL SAV, v. v. i.