Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ženy

MDŽ v SAV: Ďakujeme všetkým ženám aj mužom, ktorí umožňujú cestu k rodovej rovnosti vo vede

8. 3. 2022 | zhliadnuté 609-krát

Dlhoročná tradícia gratulovať ženám k Medzinárodnému dňu žien červeným karafiátom a oceňovať ich často neviditeľnú prácu kuchynskými utierkami je už za nami. Dnes už aj Slovenská akadémia vied vidí viaceré systémové nedostatky v nastavení podmienok práce vedkýň a plánuje na tom pracovať prostredníctvom Plánu rodovej rovnosti SAV.

Súčasťou tejto iniciatívy je aj realizácia rodového auditu projektu ATHENA. Online prieskum zisťoval názory na rodovú rovnosť vo vede, rodové predsudky a pracovné podmienky v SAV. Pri príležitosti MDŽ, keď sa upozorňuje na nerovné postavenie žien aj vo vede, ponúkame na inšpiráciu vybrané výsledky realizovaného prieskumu.

Predsudky a stereotypy do vedy nepatria

Na všeobecnej úrovni je rodová rovnosť vo vede vnímaná pozitívne a podľa 65 percent opýtaných rodová rovnosť zvyšuje férovosť na pracovisku a pre 63 percent je rodová rovnosť dôležitá osobne. SAV sa môže pochváliť pomerne nízkym výskytom rodových stereotypov, ktoré sa týkajú uplatnenia žien vo vede. Viac ako 80 percent dotazovaných odmieta tvrdenia, že by sa ženy nehodili do niektorých vedeckých odvetví, prípadne by ich muži prevyšovali v kreatívnom a inovatívnom myslení. 

Pozor, deľba práce nie je vždy férová: neviditeľná práca žien

Pracovná záťaž v SAV je celkovo vysoká. V prieskume len okolo 17 percent opýtaných nikdy nepracovalo cez víkendy, viac ako 10 hodín denne alebo počas sviatkov. Zvyšok zamestnancov a zamestnankýň potrebovalo na splnenie svojich úloh aj čas mimo oficiálnych pracovných hodín. Ženy, viac ako muži, pracujú veľmi často cez víkendy a sviatky. Ženy uvádzali viac problémov ako muži pri zosúlaďovaní súkromných a pracovných povinností.

To sa potvrdilo aj v rámci individuálnych aj skupinových rozhovorov. Aj v nich opakovane zaznievalo, že zodpovedné a dôsledné výskumníčky sú nadmieru zaťažené administratívou, čo im zákonite uberá čas na rozvoj ich vedeckého potenciálu. Naopak muži majú lepší prístup do neformálnych vplyvných skupín. Povaha vedy je vnímaná ako silne maskulínna a orientovaná na výkon. Podmienky v hodnotení vedy sú a priori nastavené tak, že znevýhodňujú ženy v súčasnom spoločenskom prostredí.

Založenie rodiny by nemalo byť prekážkou vo vedeckej kariére

Založenie rodiny a odchod na dovolenku z dôvodu starostlivosti o deti je vnímané ako veľmi negatívny zásah do vedeckej kariéry. Napriek tomu medzi opýtanými v prieskume prevláda názor, že excelentnosť vo vede nie je len pre bezdetných. Na druhej strane, až 75 percent súhlasí s výrokom, že muži získavajú veľký náskok v akademickej kariére oproti kolegyniam, ktoré sa starajú o malé deti. Kariéru mladých výskumníčok ohrozujú navyše aj štrukturálne a vnútorné prekážky. Z rozhovorov vyplynulo, že veľkou výzvou je odmeňovanie vedeckých pracovníčok počas materskej/rodičovskej dovolenky. Buď pokračujú v práci na projektoch ako neplatená pracovná sila, alebo ako brigádničky. Obe možnosti negatívne ovplyvňujú sociálne istoty a kariérny postup mladých vedkýň. Navyše celkovo nízke platy v slovenskej vede sú prekážkou pre mladých ľudí pri plánovaní rodiny či samostatného života. Okrem toho reťazenie zmlúv na dobu určitú pre mladých ľudí v SAV ich robí mimoriadne zraniteľnými. Na jednej strane sa považujú krátkodobé zmluvy za silný nástroj riadenia, ten však môže byť zneužitý a vytvára atmosféru neustálej neistoty pre mladých zamestnancov.

Ženy v manažérskych pozíciách

Zastúpenie žien v rozhodovaní je v SAV stále nízke. Dvadsaťpercentný podiel v predsedníctve nezohľadňuje manažérske schopnosti žien. S často uvádzaným argumentom, že ženy v akadémií či vo vede nemajú záujem o vedúce pozície nesúhlasí 65 percent opýtaných (66 % žien a 63 % mužov). Väčšina respondentiek a respondentov tiež nesúhlasí s nárazom, že ženy sú príliš emocionálne na to, aby boli vo vedúcich pozíciách (69 %) alebo že muži sú prirodzene viac vhodní ako manažéri (61 %). Najväčší nesúhlas však bol s názorom, že je prirodzené, aby muži boli vo vedúcich pozíciách a ženy robili servisné a podporné práce (79 %). Hoci väčšina opýtaných (76 %) súhlasí s tým, že získanie vedúcej pozície je založené na pracovných skúsenostiach (76 %), až 70 % opýtaných uvádza, že dôležité sú sociálne kontakty. Len 46 percent súhlasí s tým, že voľby na vedúce pozície sú založené výlučne na základe kompetencií.  

Odkaz MDŽ pre vedu a SAV

Medzinárodný deň žien je každoročnou príležitosťou pripomenúť si dôležitosť rovnoprávnosti, ktorá v našej spoločnosti nebola, ale, žiaľ, ani dnes nie je samozrejmosťou. Aj keď je dnes rodová rovnosť vo vede a vedeckých inštitúciách výrazne podporovaná Európskou komisiou, napríklad aj podmieňovaním účasti v programe Horizont Európa existenciou Plánu rodovej rovnosti, veríme, že nepôjde iba o papierové napĺňanie tejto podmienky. Slovenská akadémia vied môže v oblasti rodovej rovnosti byť inšpiráciou pre ostatné výskumné inštitúcie na Slovensku a prijať inovatívne opatrenia na podporu rodovej rovnosti.

__________________________________________________________________________________

Rodový audit sa uskutočnil v rámci projektu H2020 ATHENA, realizovanom na Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Na tento projekt boli poskytnuté finančné prostriedky z programu Európskej únie pre výskum a inováciu Horizont 2020 na základe dohody o grante číslo 101006416.

Stručný pohľad do realizovaného rodového auditu: Dotazníkový prieskum bol súčasťou komplexného rodového auditu, ktorý sa realizoval v roku 2021. Pozostával z kvantitatívneho a kvalitatívneho zberu dát a mal niekoľko krokov: analýzu dostupných dát vo výročných správach a dožiadaných informácií z organizácií SAV, sériu rozhovorov a fókusových skupín a dotazníkový prieskum. Správa z auditu je dokončená a zverejnená bude po odsúhlasení donorom.

Viac o projekte

Text: Tím projektu ATHENA ÚVSK SAV, v. v. i. (Gabriel Bianchi, Barbora Holubová, Miroslava Šudila Žilinská)

Foto: unsplash.com/Becca Tapert

Súvisiace články