Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

V popredí jamka po odstránení hraničného kameňa č. 17

Hraničné kamene možno nájsť aj areáli SAV na Patrónke

7. 3. 2022 | zhliadnuté 750-krát

Hraničné kamene sú kultúrnou pamiatkou a ich poškodzovanie môže byť trestné. Na Slovensku máme podľa Pamiatkového úradu SR päť hraničných kameňov, ktoré sú dokonca národnými kultúrnymi pamiatkami. Na území Bratislavy, ktorá sa často nachádzala neďaleko hraníc rôznych štátov či ríš, je hraničných kameňov pomerne veľa. Vedeli ste, že niektoré sa nachádzajú aj v areáli SAV na bratislavskej Patrónke? Tieto objekty majú zaujímavú historickú stopu a mohli by byť aj turistickou atraktivitou, tvrdia odborníci.

V skutočnosti sú hraničné kamene často zabudnuté v lesoch, húštinách, poškodené či znehodnocované vandalmi. Ing. Martin Bednárik, PhD., z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., na jeseň minulého roka zistil, že jeden z hraničných kameňov z areálu SAV zmizol. „Po dlhšom čase som sa ešte v polovici októbra 2021 vybral na obhliadku historických hraničných kameňov v areáli SAV na Patrónke. Na moje veľké prekvapenie jeden z nich chýbal. Zo svojho miesta, ktoré som jednoznačne identifikoval podľa mikroreliéfu zachyteného v podrobnej topografickej mape, zmizol hraničný kameň č. 17,“ opisuje svoje zistenie vedec, ktorý sa mapovaniu hraničných kameňov venoval okrajovo v rámci iného mapovacieho projektu. Podľa neho bol kameň s veľkou pravdepodobnosťou žulový, vyrobený pred koncom 19. storočia.

„Historická hodnota hraničných kameňov starého Prešporka je viazaná na miesto ich pôvodného osadenia. Premiestnením do súkromného lapidária jej značnú časť strácajú, podobne ako archeologický nález vykopaný amatérskym detektoristom,“ konštatuje M. Bednárik. Zmiznutý kameň, žiaľ, nemá fotograficky zdokumentovaný a ako ďalej zistil, nemajú ho zdokumentovaný ani autori publikácie Historické hraničné znaky a nápisy so zameraním na územie Bratislavy Milan Thurzo a Pavol Jančovič (Bratislava, Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave, 2019). Fotografia podobného hraničného kameňa č. 16  je na obrázku č. 2.

„Na jednom čele kameňov tohto typu je vytesaný erb Bratislavy, pod ním iniciály PV (Pozsony Város), na jednom z bokov kameňa poradové číslo kameňa,“ popisuje hraničný kameň M. Bednárik, ktorý podľa stôp po jeho odstránení odhaduje, že kameň odniesli zhruba v máji 2021. Nezaevidovanie kameňa inými bádateľmi však naznačuje ešte skoršie odcudzenie. „Kameň z lesa odniesli pravdepodobne dve osoby cez lúku medzi Ústavom polymérov SAV, v. v. i., a  Ústavom zoológie SAV, v. v. i., zrejme k autu. Hmotnosť kameňa odhadujem na 70 kg,“ opisuje.

Po zmiznutí hraničníka č. 17 sa v areáli SAV na Patrónke podľa M. Bednárika na pôvodnom mieste zachovalo už len osem historických hraničných kameňov.

V Bratislave zhruba 300 hraničníkov

V Bratislave a jej okolí je mestských hraničných kameňov z pôvodnej zhruba tisícky na svojich miestach do dneška už len asi tristo. Kamene v areáli SAV sú časťou reťaze hraničníkov, ktoré vymedzovali les Steuergrund erdő (zhruba totožný s terajším lesom Sitina), patriaci mestu. Hraničné kamene sú zväčša žulové z konca 19. storočia, no zopár z nich bolo vyrobených v 18. storočí z neogénneho vápenca, aký sa ťažil aj na Devínskej Kobyle (obr. 3). Tieto staršie kamene obvykle plnili aj úlohu medzného kameňa pozemku súkromného vlastníka hraničiaceho s mestským. Poradové číslo do nich bolo vytesané dodatočne v 19. storočí.

„Niektoré hraničníky boli osadené do hraničných kopčekov. Je možné, že to bol aj prípad hraničníka č. 17,“ ozrejmuje M. Bednárik. „Už spomínaný mikroreliéf zachytený v mape (obr. 4) mohol vzniknúť pri príprave terénu na osadenie hraničníka. Dôvodmi na terénnu úpravu mohol byť sklon svahu a snaha o lepšiu viditeľnosť hraničníka na zálome hranice. Z dôvodu ochrany hraničníkov som ich z výrezu mapy vynechal,“ zdôrazňuje vedec a zároveň apeluje na pracovníkov SAV z areálu na Patrónke či jeho návštevníkov, aby boli všímaví k nášmu spoločnému kultúrnemu a prírodnému dedičstvu a nedovolili jeho ničenie. Dodáva, že rád poskytne záujemcom o ochranu historických hraničných kameňov bližšie informácie. Podľa neho by bolo ideálne, keby mal každý z hraničných kameňov svojho strážcu, patróna, ktorý sa napríklad cestou z obeda pozrie, či je jeho kameň v poriadku.

Podľa informácií Pamiatkového úradu SR niektoré hraničné kamene na území Bratislavy evidujú ako miestne pamätihodnosti: tzv. Písaný kameň v bratislavskom lesoparku (zhruba 2 km od horárne Kačín) – pamätihodnosť mestskej časti Nové Mesto a hraničné kamene v bratislavskom lesoparku – pamätihodnosť MČ Rača.

Hraničné kamene ako národné kultúrne pamiatky

Pamiatkový úrad SR registruje v rámci Bratislavy ako národnú kultúrnu pamiatku dva hraničné kamene, tzv. medzníky v mestskej časti Nové Mesto v lokalite Železná studnička, potvrdila Mgr. Naďa Kirinovičová z Odboru štátneho informačného systému Pamiatkového úradu SR. Nájsť ich možno v západnej časti bývalej záhradnej reštaurácie Železná studnička pri dláždenej cestičke. „Dnešné umiestnenie medzníkov je nepôvodné, ich pôvodná lokalizácia je neznáma,“ vysvetľuje N. Kirinovičová.

Mimo územia Bratislavy Pamiatkový úrad SR eviduje ako národné kultúrne pamiatky tri tzv. medzníky: hraničný kameň, tzv. Rowlandov kameň v oravskej obci Zákamenné, hraničný kameň v obci Tajov pri Banskej Bystrici a hraničný kameň (s nápisom) v obci Žehra, okres Spišská Nová Ves.

V prípade poškodenia alebo zničenia národnej kultúrnej pamiatky ide o priestupok podľa Zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (tzv. Pamiatkový zákon), za ktorý možno dať pokutu. „Alebo môže ísť aj o trestný čin – v takomto prípade orgány ochrany pamiatkového fondu postupujú vec orgánom činným v trestnom konaní,“ upozorňuje N. Kirinovičová.

 

Text: Martin Bednárik, ÚVZ SAV, v. v. i, a Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bednárik

Súvisiace články