Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Pohľad na starú a v pozadí novú mešitu v lokalite Duwejm Wad Hadž v Sudáne. Foto: Jozef Hudec

Slovenskí vedci svoj výskum v Sudáne doplnili o pomoc miestnym komunitám

21. 2. 2022 | zhliadnuté 961-krát

Členovia a členky Slovenskej archeologickej misie v Sudáne (SAMS) sa vrátili z ďalšej úspešnej expedície. V mesiacoch január a február 2022 skúmali pôvod a funkcie druhej najväčšej sudánskej mešity. Spracovanými výsledkami chcú upriamiť pozornosť príslušných odborníkov a sponzorov na jej konzerváciu alebo rekonštrukciu. Slovenskí vedci a vedkyne využili svoju prítomnosť v tejto chudobnej krajine aj na pomoc miestnej kresťanskej komunite či juhosudánskym utečencom.

Orientalisti a archeológovia zo Slovenskej akadémie vied spoločne s odborníkmi zo Slovenskej technickej univerzity začiatkom tohto roka skúmali starú mešitu na lokalite Duwejm Wad Hadž v Sudáne. Zamerali sa na prieskum báz jej pilierov a arkádových stĺpov.

Na základe doterajšieho výskumu sa zdá, že táto mešita bola akousi sudánskou obdobou al-Azharu  islamskej univerzity a náboženskej autority v egyptskej Káhire. Vyučoval sa v nej islam, ktorý sa v Sudáne šíril od 14. storočia,“ vysvetľuje Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV, v. v. i., a dodáva, že miestne záznamy kladú vznik tejto sakrálnej stavby do 17. až 18. storočia.

Podľa slovenských archeológov mohla stará mešita okrem výuky a šírenia viery slúžiť aj pútnikom zo západnej a strednej Afriky – hadžiom – na ceste do Mekky.

Duwejmský ´maják´ bol viditeľný z veľkej diaľky. Po prekonaní Sahary či Sahelu sa pútnici mohli na tomto mieste zotaviť z náročnej cesty pri vode a zeleni nílskeho údolia. Následne tu prebrodili či preplávali Níl a pokračovali k Červenému moru, do Džiddy a Mekky,“ hovorí Branislav Kovár z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., a dodáva, že o spiatočnom využití tejto trasy svedčia aj archeologickým výskumom objavené červenomorské lastúry.

Okrem archeologických činností výskumníci uskutočnili pedologický výskum, rozbor keramiky a nepálených tehál. Zamerali sa aj na geoinformatické spracovanie dát a odobrali vzorky na dendrologické, rádiokarbónové a petrologické analýzy. „Dúfame, že nám tieto vzorky pomôžu osvetliť historickú hádanku stavby, pretože na základe ukončeného výskumu má viacero vývojových fáz,“ dodáva archeológ.

Archeologický výskum mal aj charitatívno-rozvojový rozmer. Členovia misie podporili marginalizované komunity v ťažko skúšanom Sudáne. Materiálnu a finančnú pomoc v hodnote takmer 200-tisíc sudánskych libier (zhruba 10 mesačných platov miestneho úradníka) poskytli kresťanskej komunite v meste Karíma, juhosudánskym utečencom a Inštitútu kontinuálneho vzdelávania v Chartúme.

Výskum na sudánskej lokalite je financovaný grantom Agentúry na podporu výskumu a vývoja, projekt podporila aj Nadácia Gedíd Aigyptos.

Spracovala: Katarína Gáliková

Súvisiace články