Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ilustračná snímka

Materinský jazyk nie je dôležitý preto, že je oficiálny či národný

21. 2. 2022 | videné 2529-krát

Podľa najnovšieho sčítania obyvateľstva je slovenčina materinským jazykom pre takmer 82 percent obyvateľov Slovenska (4 456 102), 680 804 osôb uviedlo iný materinský jazyk ako slovenský. Dnes, 21. februára si pripomíname Medzinárodný deň materinského jazyka.

„Deň materinského jazyka sa niekedy môže chápať ako demonštrácia národného cítenia, materinský jazyk však nie je dôležitý preto, že je oficiálny, väčšinový či nebodaj národný,“ vysvetľuje Mgr. Júlia Choleva, PhD., z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, v. v. i. Preto je podľa nej potrebné vysvetliť toto spojenie tak, aby sme neubližovali, nezatieňovali jeho podstatu. „Prívlastok ´materinský´ nie je hodnotiaci a netýka sa kolektívu, štátu a jeho občana, týka sa človeka, jeho kognitívnych zručností, úspešnosti v škole a možnosti ovplyvňovať budúcnosť,“ objasňuje J. Choleva.

V sčítaní obyvateľstva z roku 2021 je menovite zachytených 26 jazykov, ostatné sú v kolónke „iný“. Najpočetnejším materinským jazykom je slovenčina. K ďalším patria maďarčina (462 175 osôb) a rómčina (100 526 osôb). Okrem ďalších tradične uznaných menšinových jazykov (rusínčiny, češtiny, ukrajinčiny, nemčiny, jidiš či hebrejčiny, poľštiny, ruštiny, chorvátčiny, srbčiny a bulharčiny) sa do sčítania dostali aj vietnamčina, angličtina, taliančina, arabčina, francúzština, rumunčina, albánčina, španielčina, čínština, turečtina, perzština a slovenský posunkový jazyk. „Je potrebné si uvedomiť, že všetky tieto jazyky sú na Slovensku doma. Preto môžeme oslavovať deň materinských jazykov – v pluráli,“ zdôrazňuje PhDr. Lucia Molnár Satinská, PhD., z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, v. v. i. Ako ďalej dodáva, 312 364 ľudí svoj materinský jazyk neuviedlo. „Dôvody za štatistickými údajmi nepoznáme, môže ísť o nechuť takéto údaje poskytovať alebo aj o to, že niektorí sa nemusia vedieť stotožniť len s jedným materinským jazykom. Štatistické údaje nám poskytujú orientáciu v situácii materinských jazykov na Slovensku, ale skrývajú sa za nimi rôznorodé jazykové biografie aj jazykové postoje, ktoré stojí za to skúmať,“ pridáva vedecký názor L. Molnár Satinská.

Materinský jazyk pripomína prvú, najsilnejšiu komunikáciu v živote človeka, jeho medzinárodný deň zasa dôležitosť vzdelania v materinskom jazyku. „Podstata učenia sa v materinskom jazyku – a je jedno, či ide o slovenčinu, maďarčinu, rómčinu alebo iné jazyky – spočíva v efektívnom rozvoji rozumových a argumentačných zručností a má obrovský vplyv na učenie sa s porozumením a neskôr aj na učenie sa druhého či cudzieho jazyka,“ vysvetľuje J. Choleva.

Nanešťastie, ešte stále sa podľa jazykovedkyne stáva, že škola nerozlišuje, či sa dieťa učilo slovenčinu od mamy, alebo ju počuje prvýkrát až v škole. „Z tohto dôvodu majú aj učitelia či učiteľky sťaženú situáciu pri výkone svojho poslania. Potrebujú podporu na to, aby vzdelávali deti, ktoré nerozumejú vyučovaciemu jazyku a ktoré v dôsledku toho môžu aj zaostávať,“ prízvukuje ďalej J. Choleva.

Aj preto je potrebná podpora vedeckého výskumu a následne integrovanie poznatkov aplikovanej lingvistiky, edukačnej psychológie a ďalších vedeckých disciplín do procesu vzdelávania, zhodujú sa J. Choleva a L. Molnár Satinská. „Nech je oslava Dňa materinského jazyka oslavou jazykovej tvorivosti, krásy a hravosti.“

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: unsplash.com/Ben Mullins

Súvisiace články