Mokrade patria k najzraniteľnejším ekosystémom na svete
Od roku 1997 si už tradične 2. februára pripomíname Svetový deň mokradí. Táto myšlienka vznikla počas osláv 25. výročia Ramsarského dohovoru podpísaného 2. februára 1971 v iránskom meste Ramsar.
„Mokrade patria k najpestrejším, no zároveň aj k najohrozenejším typom ekosystémov nielen na Slovensku, ale aj na celom svete. Predstavujú územia, v ktorých je voda základným faktorom formovania špeciálnych biotopov s charakteristickými vlhkomilnými porastmi a s nimi súvisiacimi živočíchmi,“ charakterizuje tento ekosystém doc. RNDr. Zita Izakovičová, PhD., riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i. Podľa definície, ktorú obsahuje príručka k spomínanému dohovoru, sa „mokrade vyskytujú na miestach, kde je vodná hladina na povrchu alebo blízko povrchu pôdy, alebo kde povrch územia pokrýva plytká voda“.
Ako sa líšia od iných suchozemských alebo vodných plôch? „Predovšetkým ich rozlišujeme podľa vegetácie, ktorá sa vyvinula na mokrej pôde. Majú mnoho podôb vrátane močiarov, rašelinísk, slatín, mangrovov, bahnísk, rybníkov, močiarov, lagún, jazier a záplavových oblastí. Na Slovensku sa vyskytujú predovšetkým riečne nivy, močiare, rašeliniská a slatiny,“ vysvetľuje RNDr. Viktória Miklósová, PhD., z ÚKE SAV, v. v. i., a dodáva, že mokrade sú neoceniteľným zdrojom biodiverzity. „Viaže sa na ne množstvo vzácnych a ohrozených druhov. Žije v nich široká škála živočíšnych druhov – vtáky, cicavce ako vydry, bobry a, samozrejme, ryby. Sú ideálnym miestom pre vtáky, ktoré ich využívajú ako zastávky počas dlhých migrácií, poskytujú im ochranu a potravu. Štatistiky uvádzajú že takmer 40 percent svetových druhov žije alebo sa rozmnožuje práve v mokradiach.“
Význam mokradí je neoceniteľný. Poskytujú celý rad ekosystémových služieb, ktoré sú prospešné pre ľudstvo. Sú zdrojom pitnej a úžitkovej vody, potravy, podporujú biodiverzitu, zabezpečujú ochranu pred búrkami a povodňami, eróziou, zabezpečujú filtráciu. „Nemožno opomenúť, že sú hlavnou zásobárňou vody na Zemi, pôsobia ako špongia, ktorá dokáže pohltiť veľké množstvo vody, v čase nadbytku vodu zachytávajú a v čase núdze ju uvoľňujú,“ zdôrazňuje Z. Izakovičová. „Keďže rôzne trávy a trstiny, ktoré rastú v mokradiach, sú nevyčerpateľným obnoviteľným a rýchlo rastúcim zdrojom energie, vo viacerých štátoch už začali využívať práve biomasu z mokradí na energetické účely. Významné sú aj z hľadiska zabezpečenia kultúrnych ekosystémových služieb, sú zdrojom mnohých rekreačných a turistických aktivít,“ vyzdvihuje ďalej ich veľký význam vedkyňa.
Mokrade sú veľmi dôležité aj z hľadiska ochrany klímy. Ako bojujú s klimatickými zmenami? „Mokrade pokrývajú malú časť planéty, ale ich schopnosť zachytávať uhlík má obrovský význam. Sú prírodnými vodnými filtrami, zachytávajú znečisťujúce látky, ako je fosfor a ťažké kovy vo svojich pôdach, transformujú rozpustený dusík na plynný dusík. Dokážu zadržať neuveriteľných 30 percent skleníkových plynov, viac ako dažďové pralesy,“ podčiarkuje V. Miklósová. Mokrade rozkladajú suspendované pevné látky, ako sú listy a živočíšny odpad, čím neutralizujú škodlivé baktérie. Mokrade rýchlo rastú a sú pevné, majú dlhú životnosť, a preto sú schopné dlho nasávať uhlík z atmosféry.
„Aj napriek týmto prínosom sú pod neustálym antropogénnym tlakom. Vzhľadom na svoj špecifický charakter – naviazanosť na vodu – patria k najzraniteľnejším ekosystémom na svete,“ upozorňuje Z. Izakovičová a zdôvodňuje: „Čelia hrozbám zo znečistenia, zmeny klímy, z budovania priehrad, intenzívneho poľnohospodárstva, ako aj z rozvoja urbanizácie.“ Drastický úbytok a degradáciu mokradí podľa odborníčok zaznamenali na Slovensku v minulom storočí. Spôsobilo to niekoľko faktorov – jeden z najvážnejších bola ich premena na poľnohospodárske pôdy. Výrazné škody vznikli aj v dôsledku zmeny ich ekologických podmienok ako sprievodných efektov realizácie mnohých socioekonomických aktivít – meliorácie, úpravy tokov, ťažba nerastných surovín a pod. „Napríklad odvodňovanie sa prejavilo výraznou degradáciou mokradí – presušením, následným zarastaním drevinami a úbytkom rašeliniskových druhov,“ menuje V. Miklósová. Podľa štatistík z pôvodnej rozlohy rašelinísk na Slovensku zostalo už len menej ako 10 percent. Od roku 1900 ubudla viac ako polovica svetových mokradí, za posledných 50 rokov sa ich nenávratne stratilo viac ako 35 percent. Napriek nenahraditeľným funkciám, ktoré nám mokrade poskytujú, a napriek medzinárodnej ochrane úbytok mokradí pokračuje dodnes.
Degradácia týchto cenných ekosystémov vyvolala nevyhnutnú potrebu ich ochrany. Ochrana mokradí sa stala predmetom medzinárodnej spolupráce, výsledkom ktorej pred viac ako 40 rokmi, v roku 1971 vznikol Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam, známy aj ako Ramsarský dohovor. Touto zmluvou je chránených viac ako 476 000 akrov mokradí medzinárodného významu, čím sa zachránili pre budúce generácie.
Na Slovensku v súčasnosti evidujeme 22 medzinárodne významných lokalít, z toho 14 ako ramsarské lokality: Parížske močiare (nachádzajúce sa medzi obcami Gbelce a Nová Vieska v okrese Nové Zámky); Šúr; Senné – rybníky; Dunajské luhy; Niva Moravy; Latorica; Alúvium Rudavy; Mokrade Turca; Poiplie; Mokrade Oravskej kotliny; rieka Orava a jej prítoky; Domica; Tisa; Jaskyne Demänovskej doliny. Ďalej na Slovensku registrujeme 72 národne významných mokradí, 467 regionálne významných mokradí a 1050 lokálne významných mokradí.
„Mokrade majú množstvo nenahraditeľných funkcií pre zdravé fungovanie Zeme, našou úlohou je zabrániť ďalšej degradácii a zániku týchto cenných ekosystémov a zabezpečiť ich účinnú revitalizáciu. Treba si uvedomiť, že mokrade sú veľmi citlivé a vzniknuté zmeny môžu byť už nevratné,“ upozorňujú zhodne odborníčky z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i.
Spracovala: Andrea Nozdrovická
Foto: TASR – Štefan Puškáš, Viktória Miklósová, ÚKE SAV, v. v. i.