Aktuality

Estetizáciu verejných priestorov pred rokom 1989 zabezpečoval tzv. štvorpercentný zákon, ktorý riešil uplatnenie výtvarného umenia v investičnej výstavbe. Napriek tomu existovalo minimálne jedno sídlisko v bývalom Československu, kde nevzniklo ani jedno umelecké dielo. V novej publikácii Luník IX: skryté miesta pamäti sa ním zaoberá Klara Kohoutová zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.

„Štvorpercentné umenie“ sa datuje od roku 1965, keď vtedajšia vláda vydala Uznesenie vlády Československej socialistickej republiky o riešení otázok uplatnenia výtvarného umenia v investičnej výstavbe, ktorým vláda schválila zásady pre spoluprácu medzi investormi, projektantmi a výtvarnými umelcami. V roku 1991 zákon zrušili.

V zákone Hlava V, ktorá sa zaoberala obstarávaním umeleckých diel vo verejnom priestore, zabezpečovala pred nežnou revolúciou integráciu výtvarného umenia do verejného priestranstva. Od 60. rokov 20. storočia sochy a plastiky doslova zaplavili verejné priestranstvá, malo ich takmer každé sídlisko alebo iné verejné priestranstvo v Československu. V 70. a 80. rokoch nimi bola republika doslova prepchatá. Takzvané štvorpercentné umenie formovalo estetické dominanty verejného priestoru vznikajúcich sídlisk, polikliník, obchodných domov, výrobných podnikov, administratívnych či správnych budov. „Pred rokom 1989 sa umelecké realizácie vo verejnom priestore počítali na desaťtisíce. Z dnešného pohľadu síce platí, že kvantita prevyšovala kvalitu, aj tak však vzniklo množstvo veľmi kvalitných a z dnešného pohľadu úplne zásadných diel,“ uvádzajú autori štúdie Umění ve veřejném prostoru. Procenta na umění (Praha : Indigoprint, 2016, s. 13).

Na Luníku IX však ako na jedinom košickom sídlisku nevzniklo v čase jeho výstavby žiadne umelecké dielo. Prečo to tak bolo? Na túto, ako aj na ďalšie otázky súvisiace s umením vo verejnom priestore dáva odpovede nová kniha Klary Kohoutovej Luník IX: skryté miesta pamäti. Autorka v publikácii analyzuje tri najpravdepodobnejšie príčiny. „Mesto o sídlisku Lunik IX  uvažovalo ako o budúcom odkladisku problémov – bližšie informácie nájdete v koncepcii z roku 1995, ktorá v podstate nadväzuje na plány zo 60. rokov a napĺňa ich. Ďalšou mojou otázkou bola prípadná časová tieseň – sídliská sa väčšinou stavali s nedokončenou vybavenosťou a – v skratke – nežná revolúcia prišla veľmi rýchlo a umelecké diela sa nestihli zasadiť do verejného priestoru,“ vysvetľuje K. Kohoutová. Tretím smerom jej skúmania bola rozloha sídliska. „Umelecké diela okrem svojej estetickej hodnoty mali aj orientačnú funkciu, no Lunik IX je malé sídlisko a teda orientácia na takom malom a prehľadnom sídlisku nebola potrebná,“ načrtáva obsah publikácie jej autorka. 

Prvé umelecké diela sa na Luníku IX objavili v interiéri kostola Zmŕtvychvstalého Krista až v roku 2011. Neskôr pribudli ďalšie – súsošie Superhrdinov (2018), stometrové porekadlo (2019) a najnovšie kvetinový murál (2021). Publikácia okrem iného obsahuje prepisy rozhovorov s iniciátormi týchto umeleckých diel.

V prípade záujmu o knihu kontaktujte autorku na kohoutova@saske.sk.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Klara Kohoutová, CSPV SAV, v. v. i.