Aktuality

Nová monografia Akademický svet a jeho tradície od Emila Višňovského z vydavateľstva SAV Veda je vďačným, poučným a pútavým čítaním pre odborníkov aj nadšencov dejín filozofie, dejín vedy aj pedagogiky či histórie vôbec. Kniha kompaktne vysvetľuje súhru činiteľov, ktoré stáli pri zrode a genéze súčasnej akadémie. Autor je presvedčený, že len týmto počinom – návratom k základom, ktoré história, dejiny filozofie a korene pedagogiky postavili pre súčasné formy vedeckých inštitúcií a univerzít, sa môžeme priblížiť k ich porozumeniu.

Emil Višňovský čitateľov prevedie historickými trajektóriami a formami akademického sveta a intelektuálov v ňom od antickej cez renesančnú, stredovekú až po modernú akadémiu. Dozvieme sa, že idea akademického sveta Západu vznikla v antickom Grécku a idea univerzity zas v stredoveku. Pre akademický svet prestavovala jeden z prvých míľnikov práve legendárna Platónska akadémia. Autor považuje účel tejto a podobných akadémií po nej za inšpiráciu a argument pre správnu činnosť akadémie ako takej. „Bola stelesnením idey spoločenstva ľudí, ktorí sa stretávajú za účelom poznávania a bádania. Zároveň pomenúvala nenarušiteľné miesto sústredeného štúdia a učenia, rozhovoru a vyučovania, skúmania a premýšľania,“ uvádza. S podobnou intelektuálnou misiou vznikla aj stredoveká univerzita, ktorá na seba vzala tiež praktický, inštrumentálny a edukačný rozmer. Tá ďalej podliehala vlnám zmien a kríz, ktoré sa, ako syntetizuje autor, podpísali pod súčasný stav akadémie.

Hoci akadémia neustále podlieha dynamike, posledné procesy, ktoré v nej pozorujeme, znepokojujú nemalú skupinu kritikov. Kvalita akademickej činnosti sa podľa nich stáva čoraz štandardizovanejšou, a to s dôrazom na kvantifikovateľnosť výkonu. Autor knihy sa prikláňa ku kritikom takýchto dejov a foriem opatrení, aplikácií a požiadaviek na prácu výskumníkov a hodnotenie ich kvality. Podľa Emila Višňovského má činnosť akademika a vedca iný význam. Je ním hodnota samotného bádania a skúmania pre intelektuála aj edukácia učencov a absolventov. Na hlbšiu kritickú analýzu tohto problému si však budeme musieť počkať. Emil Višňovský avizuje, že sa jej dostane pozornosť v nadväzujúcej knihe.

Zanietených vzdelancov, ktorých akademická práca je predstavená v knihe Emila Višňovského, poháňala vášeň a potreba po poznaní a múdrosti. Historický ideál akademického sveta nám môže slúžiť ako inšpirácia pre predsavzatia o budúcom výskume aj každodennom bádaní. Pretože „na dejinách týchto inštitúcii (môžeme) vidieť a pochopiť, že ich jadro je intelektuálne – nie ekonomické, politické či byrokratické. Akademická inštitúcia, ktorá neplní túto svoju primárnu funkciu, stráca svoje opodstatnenie“.

Text: Nikola Kallová, Ústav výskumu sociálnej komunikácie, SAV