Aktuality

Medzinárodný tím vedcov, ktorého členom je aj teoretický fyzik Ústavu experimentálnej fyziky SAV RNDr. Richard Pinčák, PhD., zaviedol a aplikoval na gravitáciu geometrický model založený na špeciálnych topologických rozličnostiach    takzvaných PNDP-varietách. Vedci pritom použili úplne nový spôsob definície a interakcie PNDP objektov, súvisiaci so vznikajúcou gravitáciou a D-bránovým modelom vesmíru. Svoje poznatky R. Pinčák spolu s kolegami z Talianska, Dánska, Saudskej Arábie a Kanady publikoval v decembri v známom časopise International Journal of Geometric Methods in Modern Physics. Práca predstavuje a popisuje diskrétny pôvod gravitácie.

Ako objasňuje R. Pinčák, D-brány sú membrány rozličnej dimenzionality (od nula dimenziálnej membrány – čo je fakticky bod –cez 2-dimenzionálne membrány, 3-dimenzionálne objemy atď.). Sú objektmi, ku ktorým sú pripojené konce otvorených strún. „Hovorí sa, že otvorené struny pripojené na D-bránu na nej ´existujú´ a sú tak gravitačnými zdrojmi, na ktorých je postavená tiež teória gravitácie. D-brány môžu emitovať a absorbovať uzavreté struny; preto môžu mať hmotnosť (keďže emitujú gravitóny),“ vysvetľuje fyzik a dopĺňa, že pod pojmom struny sa myslia jednorozmerné objekty (predstaviť si ich môžeme ako struny na gitare, kde sa každá vlní s inou frekvenciou, čo je analógia rôznych pozorovaných častíc) definované ako v teórii strún. Časopriestor môže byť tiež stratifikovaný, obsahujúc straty (vrstvy) rôznych dimenzií, aby sme mohli obývať 3+1 dimenzionálnu vrstvu; takéto geometrie sa vyskytujú prirodzene ako Calabi-Yauove kompaktifikácie. Takéto podpriestory sú tzv. D-bránami, a preto sú takéto modely známe ako teórie bránového sveta (pozri obrázok), ozrejmuje D-brány a D-bránový model vesmíru R. Pinčák.

V článku s názvom „A topological approach for emerging D-Branes and its implications for gravity” sa uvádza, že na fundamentálnej úrovni môže byť D-brána tvorená ´objektmi´ (PNDP-manifoldami), ktoré sa vynárajú bodovo, teda s nulovým virtuálnym rozmerom, a ktoré spolu ´interagujú´.

Práca dokazuje, že šírenie rôznych vlnových dĺžok je mierne odlišné, pretože vyššie energie sú citlivejšie na základnú mikroskopickú štruktúru ako vlnové dĺžky s nižšou energiou. „Takmer akékoľvek experimenty dostatočne citlivé, aby rozlíšili malé diskrétne posuny vektorových veličín v systémoch častíc, ktoré sa voľne šíria v gravitačnom poli, by boli v zásade potenciálnym kandidátom na experimentálne testy. Stále to však bude ťažké, lebo veľkosť diskrétneho ´skoku´ bude veľmi malá,“ vysvetľuje vedec, „vždy to však bude bližšie k realite ako predpoveď strunovej teórie v rozmeroch plankovských dĺžok,“ uzatvára Richard Pinčák z Ústavu experimentálnej fyziky SAV.

Viac informácií sa možno dočítať v časopise Reccom Magazine v príspevku „New possible link between different energy scales in the context of gravity “.

Spracovala: Andrea Nozdrovická