Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top on side

Aktuality

Laureáti Medaily Bohuslava Cambela – prof. Miroslav Bielik a prof. Csaba Szabó (v strede)

Laureátmi Medaily Bohuslava Cambela sa stali prof. Miroslav Bielik a prof. Csaba Szabó

2. 12. 2021 | zhliadnuté 243-krát

Laureátmi Medaily Bohuslava Cambela za roky 2020 a 2021 sa stali prof. RNDr. Miroslav Bielik, DrSc., z Ústavu vied o Zemi SAV a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (ocenený za rok 2020) a prof. Csaba Szabó z Eötvös Loránd Univerzity v Budapešti (ocenený za rok 2021). Ocenenie, ktoré každoročne udeľuje Ústav vied o Zemi SAV vedeckým pracovníkom za ich významný prínos v niektorej z oblastí geológie, vedcom 22. novembra 2021 slávnostne odovzdal RNDr. Ján Madarás, PhD., riaditeľ ÚVZ SAV.

Obaja laureáti, prof. Miroslav Bielik a prof. Csaba Szabó, cenu získali za významný prínos k poznaniu hĺbkových štruktúr karpatsko-pannónskej oblasti, pričom každý z iného uhla pohľadu – profesor Bielik ako geofyzik a profesor Szabó ako geochemik. Laudácio na laureátov predniesol člen Vedeckej rady ÚVZ SAV Igor Broska. Oceňovania sa zúčastnili aj člen Predsedníctva SAV Pavol Siman, prodekanka Prírodovedeckej fakulty UK Marianna Kováčová, podpredsedkyňa Slovenskej geologickej spoločnosti a predseda Slovenskej mineralogickej spoločnosti Peter Bačík. Súčasťou udeľovania ocenenia boli prednášky oboch laureátov, ktoré moderoval predseda vedeckej rady ústavu Adam Tomašových.

Pochopiť hlbinnú geologickú stavbu Slovenska v zmysle rozpoznávať, aké štruktúry sú pod naším zemským povrchom rádovo v desiatkach až stovkách kilometrov, je veľmi ťažká úloha, zároveň však veľmi potrebná. V týchto hĺbkach sú zárodky zemetrasení alebo potenciálnej budúcej sopečnej činnosti. Poznatky o zložení a vnútornej stavbe zemskej kôry našej oblasti, neprístupnej priamemu pozorovaniu, poskytujú z geofyzikálnych metód a geochemických údajov získaných zo štúdia hlbinných hornín vyvlečených až z hĺbky často viac ako 100 km buď tektonicky, alebo vulkanickou činnosťou.

Integrovaná interpretácia tiažového poľa v súlade s modelovanou hustotou hornín v litosfére je základom predstáv o hlbinnej stavby Slovenska, ktoré prof. M. Bielik ako geofyzik predstavil vo svojej prednáške. Zdôraznil, že na styku európskej platne a mikroplatne ALCAPA v západnej časti Západných Karpát, s pohybom ktorej súvisela alpínska orogenéza, dominovala šikmá kolízia. Tá sa uskutočňovala pozdĺž hlbinného zlomu, ktorého priebeh vieme geofyzikálne dobre sledovať v kôre na okraji Malých Karpát. Výsledkom tektoniky litosferických dosiek v tejto oblasti je, že litosféra tu má hrúbku len asi 100 km. Na druhej strane v juhovýchodnej časti karpatského oblúka v oblasti Vranča (Rumunsko) je litosféra hrubá až 200 km vzhľadom na to, že tu prebiehala čelná kolízia litosferických dosiek. Jej výsledkom je až kolmé ponáranie subdukovanej litosférickej dosky do plášťa Zeme, čo je zdrojom častých a dosť silných zemetrasení. Prof. M. Bielik v prednáške predstavil viaceré geofyzikálne profily, ktoré sa uskutočňujú naprieč Slovenskom, a svoju prednášku ukončil prezentovaním rezu litosféry v oblasti Novohradu, kde upozornil na možnú prítomnosť plášťového chochola, a to už v hĺbke 35 km. Plášťové chocholy sú vo svete zdrojom tepla a často aj vulkanizmu, napr. na Islande.

Prof. Csaba Szabó študuje už dávnejšie horninovú a minerálnu skladbu hlbín Zeme v  Novohradsko-Gemerskej oblasti, teda vrchného plášťa a spodnej kôry zachytenej v podobe xenolitov v lávach miestnych mladých bázických vulkánov. Z najhlbších častí plášťa Zeme pochádzajú plášťové hrubozrnné klinopyroxénové wehrlity, ktoré sú v centrálnej časti Novohradsko-Gemerskej oblasti. Na základe geochemických charakteristík vznikli wehrlity intenzívnou interakciou medzi mafickou silikátovou taveninou a okolitými, typicky plášťovými lherzolitmi, pričom pri „wehrlitizácii“ vznikali aj dutinky, ktoré sa spolu so sklom identifikovali na 3D tomografe. Tieto sklá vo vynesenom wehrlite z hĺbky Zeme reprezentujú utuhnuté natavené časti  plášťa Zeme a indikujú, že plášť v tejto oblasti môže byť sčasti natavený až do päť až šesť percent, čo v tejto oblasti dokazuje aj znížená elektrická vodivostná anomália zistená geofyzikmi pri magnetotelurických meraniach.

Obe prednášky laureátov ceny akademika Bohuslava Cambela poodhalili tajomstvo hlbín nášho Slovenska a ukázali súčasný stav poznatkov. Ide o vedecké výsledky, ktoré objasňujú zdroj známeho vysokého tepelného toku v našich južných oblastiach, kde sa už teraz intenzívne využíva ako geotermálna energia.

Text: Igor Broska a Ján Madarás, ÚVZ SAV

Foto: Martin Bystriansky