Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top on side

Aktuality

Vilová štvrť na úrodnej poľnohospodárskej pôde

Svetový deň pôdy: Umelé objekty často zaberajú najúrodnejšie plochy

3. 12. 2021 | zhliadnuté 318-krát

Pôda je vzácnosť a existencia ľudskej populácie je od nej v rozhodujúcej miere závislá. Rastie z nej viac ako 90 percent našej potravy, žijú v nej dve tretiny svetových druhov živočíchov. Je zdrojom surovín, bez ktorých by človek nemohol existovať, a zároveň je priestorovým zdrojom pre všetky výrobné i nevýrobné aktivity, bez ktorých by nebol možný rozvoj ľudskej civilizácie. Od roku 2014 si svet 5. decembra pripomína Medzinárodný deň pôdy.

„Pôda vytvára životný priestor a potravinovú bázu aj pre ostatné organizmy, rastlinné alebo živočíšne. Preto správne ekologické hospodárenie na pôde a s pôdou je základom ďalšej existencie ľudstva,“ uvádza nepopierateľný význam pôdy doc. RNDr. Zita Izakovičová, PhD., riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV a dodáva, že napriek tejto významnej úlohe, ktorú pôda zohráva v spoločnosti, nie vždy ju efektívne využívame a chránime.

Už na pohľad je zrejmé, že výmera poľnohospodárskej pôdy na Slovensku od roku 1993 stále klesá najmä na úkor zastavaných plôch a nádvorí. Budujú sa umelé objekty, ktoré podľa Z. Izakovičovej, žiaľ, často zaberajú aj tie najúrodnejšie pôdy. „Príkladom takýchto neuvážených záberov je výstavba priemyselných a logistických objektov, ako aj nákupných centier v regiónoch s najkvalitnejšími pôdami,“ konštatuje a udáva príklady. „Väčšina nových priemyselných areálov sa realizovala na tzv. zelených lúkach, pritom staré objekty zostávajú opustené a vytvárajú tzv. brownfield, t. j. nedostatočne využívaná, zanedbaná nehnuteľnosť, zhoršujúcu estetickú hodnotu krajiny. Z celkových 74 priemyselných parkov Slovenska je najviac (63 %) typu „greenfield“ („na zelenej lúke“), 32 % typu „brownfield“  a tri priemyselné parky sú zmiešaného typu,“ konkretizuje Z. Izakovičová a uvádza aj niekoľko údajov:  Napríklad na výstavbu priemyselného závodu Peugeot Citroën bolo zabraných 183 hektárov kvalitných pôd Slovenska, na Jaguar Land Rover 30 ha a na realizáciu Volkswagen 200 ha kvalitných pôd. Podobne na výstavbu priemyselnej zóny vo Voderadoch bolo obsadených 130 ha najkvalitnejších pôd.“

Na poľnohospodárskej pôde sa často stavajú nielen priemyselné parky, dopravná infraštruktúra, ale aj nové obytné areály. Ďalším príkladom neuváženého nakladania s kvalitnou pôdou je podľa vedkyne aj to, že na okrajoch mnohých vidieckych sídiel neustále vyrastajú honosné vilové štvrte ako výsledok zvýšených nárokov ľudí na životný priestor. Podiel zastavanej pôdy permanentne rastie, počet obyvateľov sa však stále znižuje. Pokles vidno aj v počte obyvateľov pripadajúcich  na zastavanú plochu.

Vplyv na životné prostredie

Zvyšovanie stupňa zastavanosti má za následok aj pribúdanie nových technických objektov, rastie aj stupeň antropizácie územia, t. j. pretváranie krajiny človekom, čo následne negatívne ovplyvňuje tiež klimatické zmeny. „V mestách sa vytvárajú tepelné ostrovy, zhoršuje sa odtok vody, zvyšuje sa výskyt povodní,“ vysvetľuje Z. Izakovičová a opäť konkretizuje: V roku 2019 povodne celkovo postihli 144 obcí a miest, kde bolo zaplavených 741 bytových budov, 225 nebytových budov, 1 390,7 hektárov poľnohospodárskej pôdy, 530,74 ha lesnej pôdy a 482,3 ha intravilánov obcí a miest.“ Vedkyňa predpokladá, že tieto trendy budú pokračovať, dokonca pri našom životnom štýle aj zvyšovať. „To je len jeden z dôsledkov nevhodného hospodárenia s pôdou,“ upozorňuje.

Človek však negatívne ovplyvňuje aj kvalitatívne vlastnosti pôdy – fyzikálne aj chemické. „Vplyvom neuváženej činnosti  človeka v poľnohospodárskej krajine (nedodržiavaním protieróznych opatrení) dochádza k významnej akcelerácii erózno-akumulačných procesov. V roku 2019 na Slovensku aktuálna vodná erózia ohrozila 275 454 hektárov poľnohospodárskej pôdy, čo predstavuje 14,28 percenta z výmery poľnohospodárskej pôdy SR. Vetrenou eróziu je ohrozených 6,2 percenta poľnohospodárskej pôdy Slovenska,“ objasňuje Z. Izakovičová.

V poslednom období narastá aj podiel pôd ohrozených zhutnením, na ktorom sa hlavnou mierou podieľa nevhodné obhospodarovanie pôdy – využívanie ťažkých mechanizmov na vlhkých pôdach, nedostatočné organické hnojenie, využitie nevhodného sortimentu hnojív, nedodržiavanie biologicky vyvážených osevných postupov a pod. „Z hľadiska chemickej degradácie je problémom zaťaženie pôd cudzorodými látkami, najmä v priemyselných oblastiach – Žiarska kotlina, horná Nitra, horný Spiš a ďalšie lokality,“ opäť konkretizuje odborníčka. Údaje za roky 2018 – 2019 podľa nej poukazujú, že dochádza aj k nárastu zastúpenia poľnohospodárskych pôd s kyslou a slabo kyslou pôdnou reakciou.

Riešenie, ako predísť týmto problémom či ich čiastočne znížiť, vidí Z. Izakovičová v zabezpečení aplikácie ekologických foriem hospodárenia na pôde. V roku 2019 výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby na Slovensku dosiahla podiel 10,19 percenta z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy. Envirostratégia 2030 za oblasť udržateľného hospodárenia s pôdou považuje zvýšenie podielu v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby do roku 2030 minimálne na 13,5 percenta, EÚ má ambíciu zvýšenia na 15 percent. „Splnenie tohto cieľa je dôležité nielen z hľadiska ochrany životného prostredia, ale aj z hľadiska zabezpečenia potravinovej bezpečnosti,“ apeluje Z. Izakovičová a dodáva: „Či sa nám to podarí, záleží len a len na nás.“

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Zita Izakovičová, ÚKE SAV

Grafy: ÚKE SAV