Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top on side

Aktuality

V najnovšej epizóde nášho podcastu sa moderátor Peter Boháč rozprával s riaditeľom Ústavu stavebníctva a architektúry SAV Martinom Palouom.

Vyšla 27. epizóda Vedeckého podcastu SAV

26. 11. 2021 | zhliadnuté 342-krát

V najnovšej epizóde nášho podcastu sa moderátor Peter Boháč rozprával s riaditeľom Ústavu stavebníctva a architektúry SAV Martinom Palouom. Hovorili najmä o tom, ako môžu byť stavebné materiály – cement či betón – ekologickejšie a ako vyzerá výskum v tejto oblasti na Slovensku.

Profesor Martin Palou sa zaoberá výskumom multikomponentných cementov, ktoré sú schopné vydržať aj veľmi náročné environmentálne podmienky (extrémne teplo či tlak), študuje betóny, ktoré majú schopnosť samoopravy a betóny schopné pohlcovať oxid uhličitý. Má rád pobyt v záhrade a šport – hlavne futbal. Ako hovorí – na Slovensko sa dostal z afrického Čadu náhodou. Naučiť sa vybudovať cementáreň.

Cement a jednoduché formy betónu poznáme veľmi dlho, od čias Babylonskej ríše. Neskôr, hlavne v období Rímskej ríše sa ich spracovanie a výroba značne zdokonalili, vďaka čomu sa mnohé pamiatky zachovali až dodnes. Čo sa teda dá ešte skúmať na cemente a betóne? „Veľmi veľa,“ hovorí vedec. „Zistili sme, pri akej teplote, z akého materiálu, pri ako chemickom zložení treba zmiešať, aby sme dosiahli taký cement, ako máme.“ Výroba cementu je vysoko energeticky náročná, na materiály aj na palivo, aj na emisie oxidu uhličitého, pokračuje M. Palou vo vysvetľovaní, čím sa vlastne zaoberá. Zároveň ponúka veľmi jednoduché prirovnanie, čo vlastne cement je: „Poznáme mäso a mäsové výrobky, takisto poznáme cement a cementové výrobky. Pálime jeden cement a z toho jedného cementu vieme vyrábať ďalších 27 typov, prípadne ešte viac normovaných typov,“ vysvetľuje. „To všetko – všetky multikomponentné cementy – potrebujeme na to, aby sme dokázali vyvíjať vysokoodolné, vysokopevnostné betóny,“ objasňuje. Tento vývoj je podľa M. Paloua pomalší, ale z dlhodobého hľadiska sú nepopierateľne kvalitnejšie, odolnejšie voči prostrediu.

M. Palou tiež v podcaste opisuje, ako nové betóny v spolupráci s jadrovou elektrárňou testujú.  Zdôrazňuje, že pri spracovávaní dávajú veľký dôraz na životné prostredie – najväčší problém im spôsobuje oxid uhličitý.

Vlani sa vyrábalo na svete viac ako 4 mld. ton cementu. Na výrobu 1 tony cementu sa vyprodukuje jedna tona CO₂. „Preto je výskum v tejto oblasti nesmierne dôležitý,“ upozorňuje M. Palou, ktorý v tejto oblasti pôsobí už viac ako 25 rokov, a naznačuje riešenie v podobne využitia prírodných surovín. „Vždy som sa snažil využiť priemyselný odpad z iných zdrojov pre viac dôvodov,“ konštatuje a vysvetľuje, ako a aký odpad – podľa neho už suroviny – využívajú. V podcaste vedec ďalej hovorí, že dnes už dokážme recyklovať celú budovu. Popisuje, ako dokážu v ústave redukovať produkciu CO₂ pri výrobe cementu za pomoci alternatívnych surovín aj palív, čo považuje za obrovský úspech. „Ide o jedinečný projekt,“ zdôrazňuje. M. Palou, ktorý sa rozhovoril aj o výrobe betónov. Tej sa venuje s rovnakým zanietením ako výskumu cementov. Ani tu sa podľa jeho slov nevyhýbajú znižovaniu emisií CO₂. Pri definovaní najväčšieho problému pri výrobe a výskume sa opäť dostáva k oxidu uhličitému a technológiám jeho zachytávania a využívania.

M. Palou sa v podcaste dotkol aj výsledkov samitu o klimatických zmenách v Glasgowe, ktorý „ho sklamal“ a vysvetľuje aj prečo. „Prechod na zelenú ekonomiku nechce nikto akceptovať,“ zdôraznil.

Má v pláne vrátiť sa na africkú pôdu do Čadu? „Zažil som najkrajšie obdobia Slovenska, aspoň podľa môjho názoru. Myšlienka na návrat je však vždy,“ hovorí vedec, ktorý na Slovensku žije od roku 1986. 

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts a na Spotify. Celý rozhovor s Martinom Palouom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky