In: Slovenská literatúra, vol. 71, no. 2
Gabriela Mihalková 
Detaily:
Rok, strany: 2024, 105 - 120
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
jazykový obraz tela, somatizmy, slovenská romantická poézia, Samo Vozár, Ukojenie tôní
linguistic image of the body, somatisms, Slovak Romantic
poetry, Samo Vozár, Ukojenie tôní [Solace of shadows]
Typ článku: I. Štúdie / I. Studies
O článku:
V príspevku sa analyzuje prítomnosť motívov tela, zmyslov a emócií, miera zastúpenia, funkcie a významy somantizmov, spôsoby estetizácie tela a protikladnosť alebo integrácia motívov tela a duše v básnickom cykle Ukojenie tôní (1845) slovenského romantického básnika Sama Vozára (1823 – 1850). Jeho sonety poskytujú dostatok materiálu na skúmanie somatizmov, ktoré sa podieľajú na tvorbe obrazu (stvárňovaní/personifikovaní) smrti, ale aj lásky (materinskej i synovskej). Motívy tela, telesné motívy sa viažu na objekt lyrickej výpovede – mŕtvu matku, na subjekt lyrickej výpovede – jej syna, prevládajú štylisticky neutrálne tvary somatizmov, ktoré sa používajú v prvotnom význame (označenia častí tela), ale aj v prenesenom význame, v zobrazení iných javov vonkajšieho a vnútorného sveta, „zviditeľňujú“ afektívne prežívanie lyrického subjektu, abstraktné javy späté s jeho vnútorným prežívaním (duša), čo sa prejavuje vo vyššom zastúpení somatizmov konvenčne pokladaných za nositeľov, sídlo, prejav duševného, citového pohnutia ako srdce, slzy, krv.
The paper analyses the presence of the motifs of the body, senses and emotions, the degree of representation, functions, and meanings of somaticisms, the ways of aestheticisation of the body and the contradiction or integration of the motifs of the body and the soul in the poetic cycle Ukojenie tôní (Soothing the shadows, 1845) by Samo Vozár (1823 – 1850), a Slovak Romantic poet. Vozár’s sonnets provide ample material for exploring the somatisms involved in the creation of the image (representation, personification) of death, but also of love (both maternal and filial). Corporeal motifs
are tied to the object of the lyrical statement (the dead mother) and to the subject of the lyrical statement (her son). Stylistically neutral forms of somatisms prevail. These are
used both in the primary sense (naming the parts of the body) and in the figurative one – in the depiction of other phenomena of the external and internal world. They “make
visible” the affective experience of the lyrical subject, abstract phenomena connected with the inner experience (the soul), which is manifested in a higher representation of somatisms, which are conventionally considered as carriers, anifestations of mental, emotional movement such as the heart, tears, or blood.
Ako citovať:
ISO 690:
Mihalková, G. 2024. Telo a smrť, telo a láska. Motívy tela, zmyslov a emócií v poézii Sama Vozára. In Slovenská literatúra, vol. 71, no.2, pp. 105-120. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2024.71.2.2
APA:
Mihalková, G. (2024). Telo a smrť, telo a láska. Motívy tela, zmyslov a emócií v poézii Sama Vozára. Slovenská literatúra, 71(2), 105-120. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2024.71.2.2
O vydaní:
Vydavateľ: Ústav slovenskej literatúry SAV / Institute of Slovak Literature SAS
Publikované: 27. 3. 2024