In: Slovenská literatúra, vol. 69, no. 5
Ján Gavura 
Detaily:
Rok, strany: 2022, 442 - 459
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
slovenská literatúra, spirituálna poézia, čistá poézia, Henri Bremond, Pavol Gašparovič Hlbina, Janko Silan, Erik Jakub Groch
Slovak literature, spiritual poetry, pure poetry, Henri Bremond, Pavol Gašparovič Hlbina, Janko Silan, Erik Jakub Groch
Typ článku: II. Štúdie / II. Studies
O článku:
Začiatkom 30. rokov 20. storočia skupina básnikov a katolíckych seminaristov vstupovala na literárnu scénu s plánom vytvoriť absolútnu poéziu odvodenú z mystiky. Pavol Gašparovič Hlbina, Rudolf Dilong a Ján Haranta sa opierali o teoretické práce Henriho Bremonda La poésie pure ([Čistá poézia] 1926) a Prière et Poésie ([Poézia a modlitba] 1926), ale paradoxy mystiky a poézie sa ukázali ako nezlučiteľné s básnickou praxou a málo úspešné bolo tiež využitie impulzov z avantgardných smerov poetizmu a surrealizmu. Najvýraznejšie priblíženie k absolútnej poézii v prvej polovici 20. storočia sa nachádza v tvorbe Janka Silana, ktorého epicko-dramatická poézia, autoreferenčnosť a prírodno-ľudský panteistický a panenteistický pohľad na svet vo výsledku prevýšili poetistickú spontánnosť, hru so slovom a freudovskú psychoanalytickú metódu. Najradikálnejší pokus o absolútnu poéziu prichádza po roku 1989 s tvorbou Erika Jakuba Grocha, ktorý sa prostredníctvom depoetizácie dostáva na rozhranie literatúry a mystiky, sledujúc pritom ciele rovnako v literárnom aj mimoliterárnom priestore.
In the early 1930s, a group of young Catholic poets entered the Slovak literary scene with a new approach to the creation of poetry derived from mysticism. Poets Pavol Gašparovič Hlbina (1908 – 1977), Rudolf Dilong (1905 – 1986), and Ján Haranta (1909 – 1983) found encouragement in the works La Poésie pure ([Pure poetry], 1926) and Prière et Poésie (Prayer and Poetry, 1926) by Henri Bremond who proposed aesthetic instructions that should lead to absolute poetry. The paradoxes of mysticism and poetry, however, proved to be unachievable in poetic practice, even less so when blended with new avant-garde movements of poeticism and surrealism. The most notable approach to absolute poetry in the first half of the 20th century can be found in the work of Janko Silan (1914 – 1984), whose epic-dramatic poetry, self-referential character of verse, and natural-human pantheistic and panentheistic view of the world eventually surpassed poetic spontaneity, wordplay, and Freudian psychoanalytic method. The most radical attempt at absolute poetry came after 1989 with the work of Erik Jakub Groch (b. 1957), who, through depoeticisation, reaches the threshold between literature and mysticism, pursuing goals in both the literary and extra-literary space. An important aim of Groch's absolute poetry is an attempt to execute transfer from literary to actual epiphanies.
Ako citovať:
ISO 690:
Gavura, J. 2022. Hľadanie absolútnej poézie (od čistej poézie k ne-poézii: Bremond, Hlbina, Silan a Groch). In Slovenská literatúra, vol. 69, no.5, pp. 442-459. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2022.69.5.2
APA:
Gavura, J. (2022). Hľadanie absolútnej poézie (od čistej poézie k ne-poézii: Bremond, Hlbina, Silan a Groch). Slovenská literatúra, 69(5), 442-459. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2022.69.5.2
O vydaní:
Vydavateľ: Ústav slovenskej literatúry SAV / Institute of Slovak Literature of the Slovak Academy of Sciences
Publikované: 21. 9. 2022