Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Poetika banálneho v slovenskej literatúre po roku 1945

In: Slovenská literatúra, vol. 67, no. 4
René Bílik Číslo ORCID
Detaily:
Rok, strany: 2020, 345 - 363
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
poetika, slovenská literatúra po roku 1945, každodennosť, banálne, práca, hrdinstvo, pátos, heroizácia, monštruóznosť/poetics, Slovak literature after 1945, everyday life, banality, work, heroism, pathos, heroization, monstrosity
Typ článku: I. Štúdie / Studies
O článku:
Štúdia sa zameriava na podoby tematizácie každodennosti, všedného a banálneho v slovenskej povojnovej literatúre. Poetiku banálneho sleduje v rámcoch poetiky udalosti, pričom vychádza z chápania udalosti ako dejúceho sa problému, ako diania smerovaného súčasne do minulosti i do budúcnosti, ako prenikania doteraz latentného do sféry viditeľného. Ukazuje poetologické operácie, ktoré bezprostredne po roku 1948, s nástupom doktríny socialistického realizmu, extrahovali banálne, reprezentované predovšetkým prácou a prostredím výroby, a transformovali ho z rámcov každodennosti do pozície výnimočného. Základnou poetologickou operáciou, ktorá umožnila toto „vyňatie zo všednosti“, bola patetizácia a heroizácia práce a pracovného výkonu. Tento moment určil základné línie slovenskej povojnovej literatúry na obdobie niekoľkých desaťročí. Štúdia ukazuje operácie, ktorými sa všednodenné zbavuje výnimočnosti, predovšetkým v šesťdesiatych, no najmä v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Dominantným princípom v tomto procese je karnevalizácia, a to tak na úrovni jazyka textov, ako aj na úrovni ich sujetov.
The paper is focused on the ways of thematizing the everyday life, ordinariness and banality in Slovak post-war literature. The poetics of banality is traced within the frameworks of the event poetics, while the event is seen as a problem happening, as an occurrence bound for both the past and the future, as the latent penetrating the sphere of the visual. It shows poetological operations which along with the rise of the doctrine of socialist realism soon after 1948 extracted banalities mainly represented by work and the environment of production, and transposed them from the frameworks of the everyday life into the position of the extraordinary. The essential poetological operation which enabled that „extraction out of the ordinary“ was glorification and heroization of work and its achievements. This moment defined the fundamental lines of Slovak post-war literature for a period of several decades. The paper shows operations that were used to remove the extraordinary tone from the everyday life, notably in the 1960s but especially in the 1980s. The domineering principle in that process is carnivalization, on the level of language in texts as well as the level of syuzhet.
Ako citovať:
ISO 690:
Bílik, R. 2020. Poetika banálneho v slovenskej literatúre po roku 1945. In Slovenská literatúra, vol. 67, no.4, pp. 345-363. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2020.67.4.4

APA:
Bílik, R. (2020). Poetika banálneho v slovenskej literatúre po roku 1945. Slovenská literatúra, 67(4), 345-363. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2020.67.4.4
O vydaní:
Vydavateľ: Slovenská literatúra / Slovenská literatúra
Publikované: 28. 9. 2020