In: Slovenská literatúra, vol. 67, no. 4
Miloslav Szabó
Detaily:
Rok, strany: 2020, 331 - 344
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
slovenská literatúra štyridsiatych rokov 20. storočia, literárny obraz Žida, František Švantner, motív parazita, literárny antisemitizmus, literárny alosemitizmus/1940s Slovak literature, literary image of a Jew, František Švantner, the parasite motif, li
Typ článku: I. Štúdie / Studies
O článku:
Cieľom príspevku je rozvinúť diskusiu o literárnom antisemitizme v modernej slovenskej literatúre na príklade jedného z jej najvýraznejších predstaviteľov, prozaika Františka Švantnera (1912 – 1950). V súlade s výskumnými trendmi v českom a nemeckom kontexte sa pozornosť upriamuje na previazanosť literatúry s inými dobovými diskurzmi a na ambivalentnú povahu zobrazovania Židov v literatúre, kde sa kombinujú negatívne stereotypy so zdanlivo pozitívnymi (literárny „alosemitizmus“). Analýza dvoch vybraných románov a jednej novely odhaľuje modernizáciu stereotypu „židovského úžerníka“, ktorý bol v slovenskej literatúre prítomný už od prvej polovice 19. storočia. Pod vplyvom dobového rasistického diskurzu sa stereotyp úžerníka transformuje na stereotyp parazita, pričom ako centrálnu metaforu používa symbol krvi. V románe Nevesta hôľ načrtáva Švantner variant vampirizmu, ktorý v románe Život bez konca rozvíja v zmysle „rasovej impregnácie“, teda infekcie a nákazy. V novele Sedliak tematizujúcej jeho osobnú skúsenosť s prenasledovaním Židov počas druhej svetovej vojny na ambivalentnú povahu literárneho antisemitizmu odkazuje relativizácia štatútu obete literárnej postavy, ktorú vymodeloval znovu pomocou stereotypu parazita.
The goal of the paper is to stimulate discussion about literary antisemitism in modern Slovak literature exemplified by one of its most notable writers, František Švantner (1912 – 1950). In line with the research trends in the Czech and German contexts, it draws attention to interconnections between literature and other discourses at that time, and the ambivalent nature of depicting Jews in literature, where negative stereotypes are combined with seemingly positive ones (literary „allosemitism“). The analysis of two selected novels and one novella reveals a modernized stereotype of the „Jewish usurer“, which was present in Slovak literature from the early 19th century. Under the influence of the rasist discourse the usurer stereotype was transformed into the parasite stereotype using the symbol of blood as the central metaphor. In the novel Nevesta hôľ / The Bride of the Ridge Švantner suggests the variant of vampirism, which is further developed in the novel Život bez konca / Life without an End in the sense of „racial impregnation“, i.e. infection and contagion. In the novella Sedliak / The Peasant thematizing his personal experience with persecution of Jews during the World War II, the ambivalent nature of literary antisemitism is refferred to by questioning the victim status of the literary character, who he again portrayed by conforming to the parasite stereotype.
Ako citovať:
ISO 690:
Szabó, M. 2020. Krčmár, upír, parazit. Premeny obrazu Žida v tvorbe Františka Švantnera zo štyridsiatych rokov 20. storočia. In Slovenská literatúra, vol. 67, no.4, pp. 331-344. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2020.67.4.3
APA:
Szabó, M. (2020). Krčmár, upír, parazit. Premeny obrazu Žida v tvorbe Františka Švantnera zo štyridsiatych rokov 20. storočia. Slovenská literatúra, 67(4), 331-344. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2020.67.4.3
O vydaní:
Vydavateľ: Slovenská literatúra / Slovenská literatúra
Publikované: 28. 9. 2020