In: Slovenská literatúra, vol. 67, no. 4
Charles Sabatos
Detaily:
Rok, strany: 2020, 306 - 330
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
ľudová slovesnosť, historická próza, imagológia, literárny romantizmus, Turci v literatúre, Studňa lásky, Trenčiansky hrad, Alojz Medňanský, Jozef Nižnánsky/Slovak folk literature,
historical fiction, imagology, literary
romanticism, Turks in literature
Typ článku: I. Štúdie / Studies
O článku:
Osmanské vpády patria k najvýznamnejším historickým udalostiam v stredoeurópskej literatúre, s odrazom aj v populárnej kultúre. Dôležitým príkladom je legendárna „studňa lásky“ na Trenčianskom hrade, ktorú údajne vykopal turecký Omar, aby oslobodil svoju milovanú Fatimu, ktorú držal v zajatí Štefan Zápoľský, vtedajší pána Trenčína. Napriek situovaniu do deväťdesiatych rokov 15. storočia príbeh prvýkrát publikoval začiatkom 19. storočia uhorský šľachtic Alojz Medňanský v nemčine, ktorý inšpiroval slovenské poetické adaptácie od Karola Štúra (1844) a Mikuláša Dohnányho (1846). Povesť popularizovali autori 20. storočia, napr. Ľudovít Janota, Jozef Branecký, Jozef Horák a Ján Domasta, v niekoľkých zbierkach „historických“ rozprávok situovaných na slovenské hrady, ako aj Jozef Nižnánsky, ktorého historický román Studňa lásky (1935) legendu rozvíja na konkrétnom politickom pozadí. Hoci udalosti a postavy príbehu (okrem Zápoľského) sú fiktívne, dnes zostáva jedným z najtrvalejších milostných príbehov v slovenskej kultúre. Štúdia analyzuje textový vývin tejto legendy vo vzťahu k rozvíjajúcim sa definíciám národnej identity za posledné dve storočia.
The Ottoman invasions are among the most significant historical events in Central
European literature as well as popular culture. An important example is the legendary
„well of love“ at Trenčín Castle, supposedly dug by the Turkish Omar in order to
free his beloved Fatima, held in captivity by Stephen Zápolya. Despite its setting in
the 1490s, this story was first published in German in the early nineteenth century
by Hungarian nobleman Alois Freiherrn von Mednyánszky, which inspired Slovak
poetic adaptations of this tale by Karol Štúr (1844) and Mikuláš Dohnány (1846). The
narrative was popularized in several collections of „historical“ tales set in Slovakia’s
castles by twentieth-century authors such as Ľudovít Janota, Jozef Branecký, Jozef
Horák and Ján Domasta, as well as in Jozef Nižnánsky’s historical novel The Well of
Love (1935), which provides a concrete political background for the legend. Although
the story’s events and characters (other than Zápolya) are fictional, it remains today
one of the most enduring love stories in Slovak culture. This article will analyze the
textual development of this legend in relation to evolving definitions of national identity over the last two centuries.
Ako citovať:
ISO 690:
Sabatos, C. 2020. Studne lásky a srdcia kamenné: dve storočia trenčianskej legendy v slovenskej literatúre. In Slovenská literatúra, vol. 67, no.4, pp. 306-330. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2020.67.4.2
APA:
Sabatos, C. (2020). Studne lásky a srdcia kamenné: dve storočia trenčianskej legendy v slovenskej literatúre. Slovenská literatúra, 67(4), 306-330. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2020.67.4.2
O vydaní:
Vydavateľ: Slovenská literatúra / Slovenská literatúra
Publikované: 28. 9. 2020