In: Slovenská literatúra, vol. 67, no. 3
Lenka Rišková 
Detaily:
Rok, strany: 2020, 187 - 203
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
Bohuslav Tablic (1769 – 1832), jazyk, jazykové povedomie, čeština, literárna tradícia, národ, poézia / language, language awareness,
Czech language, literary tradition, nation, poetry
Typ článku: I. Štúdie / Studies
O článku:
Otázka vzbudzovania lásky k vlastnému jazyku ako k podstatnému identifikačnému znaku národa je jednou z výrazných tém básnickej tvorby Bohuslava Tablica (1769 – 1832), ktorý prispel výraznou mierou k zintenzívneniu záujmu o pôvodný domáci jazyk slovenského obyvateľstva a o jeho literárnu podobu. I keď sa jeho literárny jazyk zvykne zjednodušene označovať ako čeština, nie je to celkom presné, pretože on sám presadzoval projekt spoločného literárneho jazyka pre slovenské i české jazykové spoločenstvo, v ktorom by sa rovnako uplatňovali české i slovenské jazykové prvky. Svoju voľbu podoby literárneho jazyka v slovenskom prostredí argumentoval Tablic bohatou tristoročnou literárnou tradíciou češtiny (aj v slovenskom prostredí), ktorú považoval za jeden z rozhodujúcich dôkazov jej vyspelosti. Analýzy jeho básnickej tvorby potvrdzujú, že v nej našiel vhodný priestor na reflektovanie aktuálnych problémov spoločnosti, nevynímajúc jazykovú otázku. Vo viacerých básňach apeloval na slovenskú spoločnosť, aby si uvedomila význam jazyka pre jej život v mnohonárodnostnej habsburskej monarchii. Často priamo vyzýval k štúdiu domáceho jazyka, k jeho pestovaniu a kultivovaniu predovšetkým prostredníctvom aktívneho používania v literárnej tvorbe.
The question of encouraging love for one´s own language as an essential identifying
sign of a nation is one of the significant subjects in the poetry of Bohuslav Tablic
(1769 – 1832), who did a lot to help stimulate the interest in the original language of the
Slovak population as well as in its literary form. Although his literary language is usually
superficially described as Czech, it is not accurate as he himself promoted the project
of the common literary language for both Slovak and Czech language communities,
where Czech and Slovak elements would be applied equally. The choice of his literary
language was supported by the three-hundred-year-old tradition of Czech language
(also in the Slovak environment), which he regarded as one of the proofs of its full
develoment. The analyses of his poetry show that he considered it to be a suitable
platform for reflecting on the problems in the society at that time including the issue
of language. There are a number of poems in which he appealed to the Slovak society
to realize the importance of the language for its life in the multilinguistic Habsburg
monarchy. He often called for study of the national language, for its development and
refinement mainly through its active use in literary production.
Ako citovať:
ISO 690:
Rišková, L. 2020. Jazyk ako básnická téma Bohuslava Tablica. In Slovenská literatúra, vol. 67, no.3, pp. 187-203. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2020.67.3.1
APA:
Rišková, L. (2020). Jazyk ako básnická téma Bohuslava Tablica. Slovenská literatúra, 67(3), 187-203. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2020.67.3.1
O vydaní:
Vydavateľ: Slovenská literatúra / Slovenská literatúra
Publikované: 25. 8. 2020