In: Slovenská literatúra, vol. 67, no. 1
Marcela Mikulová
Detaily:
Rok, strany: 2020, 36 - 45
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
nová poetika, realizmus, etické
posolstvo, experiment / new poetics, Realism,
ethical message, experiment
Typ článku: I. Štúdie / Studies
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Po príchode na Slovensko v roku 1922 sa Martin Kukučín stretol s rozpačitým prijatím. Dokončoval tu svoje rozpracované dielo Mať volá a v archívoch sa pripravoval na historické romány z polovice 19. storočia. Rezervovaný postoj voči nemu i celému jeho dielu sa naplno odkryl po jeho smrti v roku 1928. Najradikálnejšie kritizovali Kukučínovu prózu ambiciózni ľavicoví literáti, ale nešetrili ho ani starší kritici. Kukučínov pokus o zmenu poetiky, ktorý sa odohral v roku 1923, keď v časopise Slovenské pohľady vydal črtu Spoločenské pôžitky, bol označený za formalistický a verbalistický. Nikto neakceptoval, že jeho poetika sa rozvinula no nového štádia umeleckej vyzretosti s jasnou ambíciou presiahnuť realistické výrazové prostriedky. Próza Spoločenské pôžitky tvorí v kontexte Kukučínovej tvorby výnimočný experiment. Je zároveň hravým intermédiom medzi spomínanými ideologicko-filozofickými románovými opusmi. Na pozadí spracovania témy urážky a odplaty formuluje autor svoju úvahu o krehkých medziľudských vzťahoch i nadčasovú platnosť etického imperatívu, že žiadny čin nie je bez následkov a za všetko sa platí. Tento svoj umelecký zámer realizuje prostredníctvom sofistikovaných poetických figúr, z ktorých originálnym spôsobom využíva najmä synestéziu ako antropologický fenomén, spájajúci oddelené zmyslové domény, aby prostredníctvom kognitívnych a senzuálnych schopností komunikoval so svetom.
After his arrival in Slovakia in 1922, Martin Kukučín received a lukewarm welcome. He
was completing his work titled Mať volá/Mother is calling and was spending his time
in the archives preparing to write mid-19th century historical novels. The reserved
attitude towards him and his whole work was fully revealed after his death in 1928.
The most radical criticism of Kukučín´s prose was expressed by leftist writers but
he was not spared by older critics either. Kukučín´s attempt at changing his poetics,
which occurred in 1923, when he published a feature Spoločenské pôžitky/Social Pleasures
in the magazine Slovenské pohľady, was labelled as formalistic and verbalistic.
Nobody accepted the fact that his poetics had developed into a new stage of aesthetic
maturity showing a clear ambition to overcome the realist means of expression. The
prose Spoločenské pôžitky/Social Pleasures represents an exceptional experiment within
Kukučín´s work. At the same time it is a playful intermedium lying between the ideological
and philosophical novels mentioned above. Against a background of reflecting
on the subject of an offence and a revenge, the author formulates his opinions about
fragile interpersonal relationships as well as timelessness of the moral imperative
saying that no deed is left without consequences and everything has to be paid for. This
aesthetic purpose is achieved by using sophisticated figures of speech, among which
the use of synesthesia as an anthropological phenomenon is particularly inventive,
linking separated sensory domains in order to communicate with the world by means
of cognitive and sensual abilities.
Ako citovať:
ISO 690:
Mikulová, M. 2020. Nová poetika starnúceho majstra (Martin Kukučín: Spoločenské pôžitky). In Slovenská literatúra, vol. 67, no.1, pp. 36-45. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Mikulová, M. (2020). Nová poetika starnúceho majstra (Martin Kukučín: Spoločenské pôžitky). Slovenská literatúra, 67(1), 36-45. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Vydavateľ: Slovenská literatúra
Publikované: 10. 3. 2020